Rodinný oltár II, 2.december
A druhého dňa, ktorý nasleduje po dni pripravovania, sišli sa najvyšší kňazi a farizeovia k Pilátovi a hovorili: Pane, rozpamätali sme sa, že ten zvodca povedal, keď ešte žil: Po troch dňoch vstanem. Rozkáž tedy bezpečne strážiť hrob až do tretieho dňa, aby snáď neprišli jeho učeníci vnoci a neukradli ho a nepovedali ľudu: Vstal z mŕtvych. A bude posledný blud horší ako prvý. A Pilát im povedal: Máte stráž; iďte, strážte, jako viete. A oni odišli a zapečatiac kameň obsadili dobre hrob strážnymi. (Matúš 27:62-66)Ježiš išiel ku hrobu Lazára, plakal ako človek, slzy sa Mu kotúľali dole po lícach, ako tam plakal a stál, a muž, ktorý bol štyri dni mŕtvy a kožné červy liezli dnu a von z jeho tela. Ale pozorujte Ho, ako takto postavil Svoju malú postavu a povedal, „Ja som vzkriesenie i Život. Ten, kto verí vo Mňa, aj keby zomrel, bude žiť. Ktokoľvek žije a verí vo Mňa, nikdy nezomrie.“ Pomyslite o tom. „Ten, kto žije a verí vo Mňa, nikdy nezomrie.“ Čo za nádej potom v toto ráno máme, keď navštevujeme hroby našich milovaných. Čo za nádej potom máme v tomto smrteľnom tele, dnes, keď Duch Svätý nesie záznam, „On žije! Nikdy nezomrie, má Večný Život.“ Jednako kladieme telá tých najsvätejších spomedzi nás do hrobu, ale oni sú vo vnútri živí. Oni niekde žijú. Keď On zastal, povedal, „Ja som Vzkriesenie i Život,“ a tam bol muž, ktorý tam ležal, On povedal, „Odvaľte kameň.“ A znečistenie jeho tela, ten zápach ľudského tela, viete, čo to je. Keď ho odvalili, ľudia, tam všade bol chorobný zápach. Ale On prehovoril a riekol, „Lazár, vyjdi von.“ A muž, ktorý bol štyri dni mŕtvy, vstal z hrobu. Ako mohli vidieť Človeka s takouto mocou visiaceho na Golgote s veľkým posmechom, bandou vojakov, ktorí si z Neho robili žarty, pľuli a stekalo to po Jeho brade, zatiaľ čo Mu hrsťami trhali z Jeho tváre bradu a udierali Ho po hlave a vraveli, „Prorokuj a povedz, kto Ťa udrel!“ Keď videli rímske klince zatlčené do Jeho rúk a Jeho nôh, ako mohli vidieť takého Človeka zomierať? Lebo Boh vyžadoval súd a Kristus zobral náš súd. Ako boli sklamaní. Oni odišli zase ku svojim rybárskym sieťam. Peter povedal, „Idem loviť ryby.“ Učeníci povedali, „Dobre, ideme s tebou.“ Oni tak urobili. Oni boli celkom zdrtení, sklamaní. Zvesili tam dolu Jeho telo, ovinuli do nejakého plátna a položili Ho do hrobu. Ľudia povedali, „To je koniec toho fanatika.“ Ako bol svet proti Nemu. Povedali, „On bol fanatik. Bol šialený. On je fanatik, a tak ďalej.“ Ale On povedal, že bol Bohom. On vyzeral ako On. Správal sa ako On. On dokázal, že bol Bohom.
W. M. Branham, Choďte a povedzte Mojim učeníkom, 53-0405S