A Ježiš odišiel na Olivový vrch. Ale na úsvite zase prišiel do chrámu, a všetok ľud prichádzal k nemu; a sadol si a učil ich. A zákonníci a farizeovia doviedli k nemu ženu, pristihnutú v cudzoložstve, a postaviac je do prostredku povedali mu: Učiteľu, táto žena bola pristihnutá pri skutku, keď cudzoložila. A v zákone nám prikázal Mojžiš kameňovať také ženy, nuž čo ty hovoríš? Ale to povedali pokúšajúc ho, aby ho mohli obžalovať. A Ježiš sa zohnul dolu a písal prstom na zem. A keď sa ho len neprestávali opytovať, pozdvihol sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí na ňu kameň. A opät sa zohnul dolu a písal na zem. Ale oni počujúc to a súc obviňovaní od svojho svedomia vychádzali jeden po druhom, počnúc od starších až po posledných, a zanechaný bol Ježiš sám, i žena, stojaca v prostredku. A keď sa zase pozdvihol Ježiš a nevidel nikoho krome ženy, povedal jej: Ženo, kde sú tamtí tvoji žalobníci? Či ťa niktorý neodsúdil? A ona riekla: Niktorý, Pane. A Ježiš jej povedal: Ani ja ťa neodsudzujem; iď a nehreš viacej. (Ján 8:1-11)
Nikdy nebol taký život kedy žitý, ako Jeho, pretože On, keď sa narodil, On bol Boh zamanifestovaný v tele. On bol vyjadrením toho, čím Boh Otec je. A Boh Otec je láska, potom bol Ježiš plným vyjadrením lásky. On bol láskou od samého začiatku, keď Jeho malé detské rúčky pohladili pekné líca Jeho matky. On bol láskou.
A myslím si, že práve dnes tam mnohí nedokážu pochopiť, že On je láska. „Boh je láska a tí, ktorí milujú, sú narodení z Boha.“
„Boh tak miloval svet, to je, tých nemilovaných, že dal Svojho jednorodeného Syna, aby každý, kto verí v Neho, nezahynul, ale mal Večný Život.“
On vyjadril Svoju lásku, keď bol tu na zemi, toľkými rôznymi spôsobmi, že sa nijako nedá poprieť, že bol tou najmilujúcejšou osobou, ktorá kedy žila. A myslím, že tu vo Svojom živote On vyjadroval Boha. A jediný spôsob, ako Boh môže byť vyjadrený ľuďom, je cez lásku.
A On toto dobre vyjadril, keď pristihol možno jednu z najohavnejších žien, ktorá bola v Jeho dňoch. Pristihli ju práve pri vine a nemala úniku, keď ju pristihli v cudzoložstve. A pritiahli ju pred Neho a povedali, „Čo Ty hovoríš, čo sa s ňou má urobiť?“
A keď sa On ku nej otočil a povedal, „Ja ťa neodsudzujem. Choď a nehreš viac.“ Namiesto toho, aby bola vyhodená na ulicu, aby ju ťahali ako svorka vlkov a kameňovali ju a odňali jej život, Jeho nežné, láskavé srdce sa sklonilo dolu do hriechu, v ktorom bola, a povedal, „Ja ťa neodsudzujem. Len choď a nehreš viac.“
W. M. Branham, Žijúci, zomierajúci, pochovaný, vzkriesený, prichádzajúci, 59-0329S