Ale povedal som vám, že ste ma aj videli aj neveríte. Všetko, čo mi dáva Otec, prijde ku mne, a toho, kto prijde ku mne, nevyženiem von. Lebo som nesostúpil z neba nato, aby som činil svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. A to je vôľa toho, ktorý ma poslal, Otcova, aby som neztratil ničoho z toho, čo mi dal, ale aby som to všetko vzkriesil v ten posledný deň. Lebo to je vôľa môjho Otca, ktorý ma poslal, aby každý, kto vidí Syna a verí v neho, mal večný život, a ja ho vzkriesim v posledný deň. (Ján 6:36-40)Boh nebude porazený bez ohľadu na to, čo sa deje. On nikdy nebude porazený. Potom ženy začali rodiť na zem ľudí. A Boh skrze večnú milosť videl, kto bude spasený, a On ťa zavolal, „Nikto nemôže prísť ku Mne, keby ho prv nezavolal Môj Otec. Nie ten, kto chce, ani ten, kto beží, ale Boh, ktorý sa zmilováva.“ Vy hovoríte, „No, ja som hľadal Boha! Ja som hľadal Boha!“ Nie, ty si Ho nehľadal! Boh hľadal teba. Tak to bolo na počiatku. Nie Adam hovoril, „Ó, Otče, Otče, ja som zhrešil. Kde si?“ Otec hovoril, „Ó, Adam, Adam, kde si?“ Taká je povaha človeka. Taká je náklonnosť človeka. To je to, z čoho on je. „A nikto nemôže prísť ku Mne, keby ho nepotiahol Otec. A všetkých, ktorých Mi Otec dáva...“ Haleluja! „Všetkým, ktorí prídu, dám Večný Život a vzbudím ich v posledný deň.“ Aké požehnané... čo za požehnané zasľúbenie Nebeského Boha. Dnes večer prichádzame ku tomu, kde On prisahá na Seba Samého, nieto nikoho väčšieho. Prisaháte na niekoho väčšieho od seba. Nieto nikoho väčšieho, tak Boh prisahal na Seba Samého. Prichádzame ku tomu: ako to On urobil a keď to urobil a prisahal na Seba Samého, že nás vzbudí a urobí nás svojím vlastným dedičstvom. Ó, ako dokonale a pevne môžeme dnes ráno stáť. Ako sa môžete pozrieť, keď vám smrť hľadí rovno do tváre, môžete povedať ako Pavel, „Smrť, kde je tvoj osteň? Hrob, kde je tvoje víťazstvo? Ale vďaka Bohu, ktorý nám dáva víťazstvo skrze nášho Pána Ježiša Krista.“ Tu to máte. Prečo? „Ó, ty si urobil to a to.“ „Viem to, ale som prikrytý Jeho krvou!“ Haleluja! „Skrze jedného Ducha sme všetci pokrstení v jedno telo.“ Vy, metodisti, baptisti, presbyteriáni, čokoľvek ste, boli sme pokrstení do jedného tela. A máme obecenstvo a sme obyvateľmi Božieho kráľovstva, vyznávame, že nie sme z tohoto sveta. Moja dcérka nedávno prišla a povedala, „Ocko, toto dievča urobilo to a to a oni urobili to a to a my sme išli do vnútra a urobili sme to a to.“ Povedal som... Povedala, „Prečo to my nerobíme?“ Povedal som, „Moja drahá, my nie sme z tohoto sveta. Tí ľudia si žijú na svojom svete.“ Ona povedala, „Či nechodíme všetci po tej istej zemi?“ Povedal som, „Zo sveta, drahá. Nie sme z tých ľudí.“ Biblia povedala, „Vyjdite z nich, oddeľte sa,“ povedal Boh. Vidíte? Nie ste z nich. A keď do vás vojde tá nová prirodzenosť, nemusíte byť vyťahovaní, nechcete ísť naspäť ako Lotova žena. Narodili ste sa vonku, pomimo toho. A ste v inej dimenzii.
W. M. Branham, List Židom 5. a 6. kap., 1.časť, 57-0908M