Raz som išiel na večierok. To nebol večierok, bolo to niečo, kde sme predávali lampy, kampaň. A oni tam predniesli krátky prejav. A išli sme tam do Louisville, Kentucky, aby sme to vyhodnotili, a tá spoločnosť Verejných služieb, pre ktorú som pracoval, predal som viacej lámp ako celá spoločnosť a všetci ostatní. A tak tam usporiadali malú recepciu, mali sme menšie pohostenie. A keď to všetko skončilo, upratali a začali tancovať. Nejaké dievčatá vyšli tancovať. Keď to začalo, môj šéf mi povedal, „Bill, choď a postav sa tam vzadu pri dverách; budeme mať trochu nevinnej zábavy.“ Opýtal som sa, „O akú nevinnú zábavu ide?“ On odpovedal, „Nevadilo by ti, keď by si sa postavil k tým dverám? Viem, že neuznávaš tanec, ale tí ľudia budú tancovať.“ „Dobre,“ povedal som, „mohol by som počkať vonku?“ Povedal, „Rob, ako uznáš.“ Povedal som, „V poriadku.“ A keď som odchádzal, malá drobná dievčina vybehla takto a vybehla na parket a začala predvádzať nejaké bláznivé pohyby a jej krátka sukňa viala okolo nej. Pomyslel som si, „To je dcéra nejakej matky.“ Stál som chvíľu pri dverách a pozeral sa. Pomyslel som si, „Ó, Bože. Skutočne krásna, drobná dievčina. Nie je to hanba? Mohla by byť miláčikom nejakého muža, možno potešením nejakého dobrého kazateľa alebo ženou nejakého dobrého robotníka, ktorý by večer prichádzal do ich malého zámočku, kde by mali malé deti, ktoré by mohli vychovávať a hrať sa s nimi, a žiť slobodným usporiadaným životom. Možno, že jej matka je kresťankou.“ A ona začala behať dookola, brať každého muža. A pribehla aj dozadu ku mne a povedala, „Nechceš si zatancovať?“ Odpovedal som, „Áno, madam, zaiste, chcem.“ Ona povedala, „Tak poď.“ Keď sme smerovali na parket, povedal som, „Malý moment.“ Držal som ju, ona bola príliš drobná na to, aby sa mi mohla vytrhnúť. Držal som ju za ruku a povedal, „Existuje jedna vec, ktorú vždy praktizujem.“ A povedal som, „Než urobím čokoľvek, vždy sa modlím. Pomodlíš sa so mnou? Kľakni si.“ Držal som ju za ruku. Nebola schopná si pomôcť. Behom niekoľkých minút sme prerušili zábavu. Iste. Tá stará jazzová kapela prestala hrať, zbalila si svoje veci a odišla. Povedal som, „Pán Hanson, môžete ma vyhodiť, ak chcete.“ On odpovedal, „Nie, Billy, urobil si správnu vec.“ Tak to je. To nie je život. Ó, Božská blaženosť! Nech ten Život zostúpi na mňa.Žalm 63:2-5 » Bože, ty si môj silný Boh. Hľadám ťa hneď za svitania. Moja duša žízni túžbou po tebe; moje telo práhne po tebe vo vyschlej zemi a zomdlenej bez vody. Tak budem hľadieť na teba v svätyni, aby som videl tvoju silu a tvoju slávu. Lebo tvoja milosť je lepšia ako život. Moje rty ťa budú velesláviť. Tak ti budem dobrorečiť po celý svoj život; v tvojom mene budem pozdvihovať svoje ruky.
W. M. Branham, Žízniť po Živote, 60-0304
Dnes čítaj: Jozue 15:1-30; Žalm 63; Ezechiel 18:1-13; Rimanom 11:1-12.