Ezechiel 33:1-5 » A stalo sa slovo Hospodinovo ku mne povediac: Synu človeka, hovor synom svojho ľudu a povieš im: Keby som uviedol meč na zem, a ľud zeme by vzali niektorého muža zpomedzi seba a ustanovili by si ho za strážcu, a keby uvidel meč, že prichádza na zem, a zatrúbil by na trúbu a napomenul by ľud, a keby počul niekto zvuk trúby a nedal by sa napomenúť, a meč by prišiel a vzal by ho, jeho krv bude na jeho hlavu: počul zvuk trúby, ale sa nedal napomenúť, jeho krv bude na ňom, kým vtedy, keby sa bol dal napomenúť, bol by zachránil svoju dušu.
V Písme vidíme, že keď bolo stavané mesto, ako prvá sa stavala ochrana mesta, ktorou boli hradby. A potom, aby bola istota, že mesto je bezpečne strážené, mali na hradbách postavenú vežu, ktorá sa týčila do výšky, a strážca bol v tej veži vo dne, v noci. Dvadsaťštyri hodín denne sledoval východ, sever, západ a juh. A pretože bol vyššie ako ostatní ľudia, videl ďaleko. Jeho povinnosťou bolo varovať ľudí, keď spozoroval blížiaci sa súd, prichádzajúce vojsko, plaziaceho sa vyzvedača, čokoľvek prichádzať. Bolo jedno, čo to bolo, ihneď o tom dal vedieť mestu, ak bol dobrým strážcom.
Chcem tu niečo podotknúť a dúfam, že to správne pochopíte. Chcete mi povedať, že by na túto vežu umiestnili krátkozrakého človeka, ak na ňom závisel život mesta? Postavili by tam napoly slepého človeka? Isteže nie. Umiestnili by tam človeka s najostrejším zrakom, akého by našli. Boh tak isto, keď stavia svoje mesto, svoju Cirkev, On ju obmuroval Krvou Svojho vlastného Syna, Ježiša Krista. A postavil v ňom vežu.
Teda, Boh ustanovil vo Svojej cirkvi najprv apoštolov, potom prorokov, učiteľov, pastorov, a tak ďalej. Boh ich ustanovil v cirkvi. Ak ich tam umiestnil Boh, sú pre túto prácu kvalifikovaní. Boh by neumiestnil do veže takého človeka, na takú pozíciu, ktorý hovorí, „Dni zázrakov sú minulosťou.“ Boh by na takúto pozíciu neumiestnil človeka, aby bol prorokom alebo vidiacim, ak by hovoril, „Ježiš Kristus nie je tým istým, akým bol včera, dnes a naveky,“ keď Biblia jasne dokazuje, že Ním je. Boh by neumiestnil do tej veže takého človeka, ktorý by kázal neslané, nemastné evanjelium a nehovoril by pravdu a nevaroval ľudí pred nadchádzajúcim hnevom. On by tam umiestnil takého človeka, ktorý by bol odvážny, ktorý by mal ducha, ktorý, keď vidí blížiaci sa súd, bez ohľadu na to, čo hovoria ľudia, on by ich aj tak varoval, kričal by proti tomu. On neumiestňuje do Svojej veže slepých prorokov. On tam ustanovuje prorokov, kazateľov, ktorí predvídajú blížiaci sa súd a varujú ľudí, ako tomu utiecť.
W. M. Branham, Skorý a pozdný dážď, 60-0303
Dnes čítaj: Sudcov 13; Žalm 87; Ezechiel 33:1-16; 1. Korinťanom 12:14-31.