Žalm 15:1-5 » Hospodine, kto bude pohostíniť v tvojom stáne? Kto bude bývať na vrchu tvojej svätosti? Ten, kto chodí bezúhonne, činí spravedlivosť a hovorí pravdu svojím srdcom; kto neohovára svojím jazykom, neučiní svojmu priateľovi zlého a na svojho blížneho nevznesie potupy; v ktorého očiach nemá cti zavrhnutý, ale tých, ktorí sa boja Hospodina, ctí; kto, keď prisahal, čo i na svoje zlé, nezmení; kto nedáva svojich peňazí na úžeru a proti nevinnému nevezme úplatného daru. Ten, kto to činí, nepohne sa na veky.Viete si predstaviť mudrcov, ktorí pricestovali vidieť Ježiša? Na okamih to predstavím pomocou krátkej drámy. Hovorí sa, že to boli traja mudrci. A tak povedzme, že boli traja. Budeme im hovoriť: Jakub, Ján a Juraj. A oni prišli uvidieť Ježiša. Vidím ich, ako sa pripravujú na cestu. Zoberme napríklad jedného z nich, Jakuba. On bol skutočným mužom. Pribehol a hovorí svojej žene, „Žena, vieš čo? Videl som hviezdu, a preto musím odísť.“ A tak odchádza a balí sa na cestu. Práve tak to vyzerá s ľuďmi dnes. Oni sa snažia zbaliť svoje veci, aby boli kresťanmi. Pokiaľ existuje niečo, čo potrebuješ, aby si mohol byť kresťanom, musíš sa vybaliť. Máš so sebou príliš veľa vecí. A tak povedal, „Nuž, matka, vieš, nemôžem vyraziť, pokiaľ so sebou nevezmem kartový stolík.“ A tak ho vešia na ťavu. „Viete, tí ostatní chlapci ma neocenia, ak ich budem sprevádzať bez kartového stolíka.“ Tak isto je to s tými ďalšími starými malichernosťami, ktoré ťa zdržujú. A ty máš malú krabičku svojho sebectva, ktorú tak isto berieš so sebou. Musíš si so sebou vziať trochu ukecanosti, trochu ohovárania, trochu z toho a tamtoho - nakladáš to na ťavu. A potom vidíš, ako vyskakuje na ťavu, sadá obkročmo a hovorí, „Tak poď, ideme,“ ale tá stará ťava sa nemôže skoro pohnúť. Ona je tak preťažená, že sa jej takmer rozchádzajú nohy. A ty stále kopeš a sťažuješ si na svoju cirkev, kam chodíš, a možno, že to si ty tak preťažený, že ona nemôže ísť ďalej. To je to, čo sa deje. A tak sa musíš vybaliť, umyť sa, očistiť sa, dať sa do poriadku. Amen. Čo sa to so mnou deje? Všimnite si. O to práve ide. Vidím, že iní idú, kráčajú dopredu. A viete, on okamžite zosadol a pozrel znova na tú hviezdu. A v tej chvíli odhodil stolík na jednu stranu a batožinu na druhú stranu. Žena sa opýtala, „Na čo sa chystáš, Ján?“ On odpovedal, „Odkladám nabok každú záťaž, ktorá ma tak ľahko zastavuje. Musím bežať ten závod s trpezlivosťou. Pretože tesná je brána a úzka je cesta a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ Je tam miesto iba pre teba a Ježiša. Nikto iný tam nemôže prejsť. Počujem, ako jeho žena hovorí, „Hm, zabudol si si svoj kompas.“ „Nepotrebujem kompas.“ „Zabudol si si svoj akademický titul. Zabúdaš na svoje bakalárske vyznamenanie a na všetky iné veci, na ktoré si tak spoliehal.“ On odpovedal, „Počúvaj, ja nepotrebujem žiaden kompas.“ „A ako teda budeš cestovať?“ On ukázal prstom na hviezdu a povedal, „Pôjdem Božou poskytnutou cestou. Boh pre mňa pripravil hviezdu, aby som išiel za ňou, a ona ma privedie ku Kristovi.“
W. M. Branham, Večne trvajúci Život, a ako ho prijať, 54-1231
Dnes čítaj: 5. Mojžišova 1; Žalm 15; Jeremiáš 43; Skutky apoštolov 5:19-42.