Matúš 14:28-30 » A Peter mu odpovedal a riekol: Pane, ak si to ty, rozkáž mi, aby som prišiel za tebou po vodách. A on povedal: Poď! A Peter sostúpiac s lode chodil po vodách a prišiel k Ježišovi. Ale hľadiac na silný vietor začal sa báť a počnúc sa noriť skríkol a povedal: Pane, zachráň ma!Peter išiel – kráčal po vode, vodilo sa mu dobre, dokiaľ si nevšímal vĺn narážajucich do neho, vtedy sa zľakol a začal sa topiť. Ježiš ku nemu pristúpil, chytil ho za ruku a povedal, „Prečo si sa tak vyľakal, ó, malej viery?“ Strach – obávaš sa, že sa to nestane. Nemaj ani trošičku strach a choď dopredu. Boh tak povedal a je to vybavené. A nemôžeš to urobiť, dokiaľ nemáš lásku. Dokonalá láska vyháňa všetok strach. Keď by som chcel niečo pripočítať k môjmu úspechu v službe medzi ľuďmi, je to to: Musím priznať, že som pokazil niektoré zhromaždenia, pretože som ich nevedel viesť s takou rutinou, ako to robia kazatelia. Častokrát som niečo sľúbil a potom som cúvol, urobil to a urobil ono. Pretože Boh chce, aby som to tak robil. Ale existuje jediná vec – pretože som miloval ľudí a ľudia o tom vedia. Vezmi malé dieťa, ktoré má tri mesiace, ono nič nevie. Ono má myseľ, ale tá myseľ ešte nie je rozvinutá. Ono nevie, kým je, vôbec nič. Lekári tvrdia, že ono vidí svetlo, vidí tvoju ruku, ale môže ju iba sledovať. Ono bude jednoducho kopať svojimi malými nožičkami a kričať z plného hrdla. A v tom prichádza nejaká cudzia žena, prechádza okolo neho a hovorí, „No, no dobre, miláčik.“ Ale ono kope a kričí z plného hrdla ďalej. Ono nevie, kto tá žena je. Ono nikoho nepozná. Ale ak len príde jeho matka a položí na neho ruky. V tej chvíli sa to zmení. No, ono nepozná svoju matku, ale jeho malý duch vie, že v jej duchu je niečo zvláštne, nič iné ho nemôže naplniť touto materskou láskou. Bez ohľadu na to, ako veľmi miluje tá druhá osoba, to nie je láska materinská. Nie je to tak? Akonáhle na neho položí svoje ruky, ono sa utišuje. Vidíte, ono je pripravené, pretože matka – okolo nej je láska, ktorá prichádza k tomu dieťaťu, a ten malý detský duch rozpoznáva, že to je láska, ktorú nemá nikto iný. Nie je div, že Ježiš nám nariadil vkladať ruky na nemocných. Vezmite koňa, keď je znepokojený, poskakuje a trhá sa. Vy, ľudia západu, by ste o tom mali vedieť. Ale dovoľte, ak len hospodár vojde do stajne a povie, „Hej, chlapče“ a položí na neho ruky, v tej chvíli sa upokojí. Vidíte, to je láska. A keď milujeme Boha celým svojím srdcom, dušou a mysľou a milujeme tých ostatných ako samých seba, našich susedov ako samých seba, ľudia to skutočne vycítia. To sa nedá len tak hrať. Nemôžete len tak zdanlivo na oko veriť, pretože oni to poznajú. Myslím, že Lincoln raz povedal, „Môžeš klamať časť ľudí nejaký čas, ale nemôžeš oklamať všetkých ľudí po celý čas.“ To súhlasí. A ak máš vo svojom srdci lásku k ľuďom, oni to poznajú. Môžeš sa správať ľahostajne alebo akokoľvek, ale oni to napriek tomu poznajú. Dokážu to vycítiť. Je to iná dimenzia, ako tomu hovoríme, ona vstrekne do tela ľudí lásku, ktorú poznajú. A uveria tomu.
W. M. Branham, Očakávania a Čo je Láska, 54-0228
Dnes čítaj: 1. Mojžišova 22; 1. Paralipomenon 15; Izaiáš 16; Matúš 14:22-36