Niekedy Boh robí veci z ľudského pohľadu tým najnepochopiteľnejším spôsobom. Už ste sa niekedy nad tým pozastavili, ako Boh berie niečo hlúpe, aby mohol zmiasť múdre? Ako On berie niečo, o čom by ste povedali, že je to pochabé, otočí sa a zmätie mocné a múdre. Mojžiš bol vycvičeným vojakom a bol vychovaný vo všetkej egyptskej múdrosti. Syn faraónovej dcéry, ktorý bol dedičom trónu, a okrem toho si bol tak isto vedomý toho, že mal Božské povolanie. A čo sa stalo, keď sa pokúsil konať na základe svojho vzdelania a na základe svojich schopností? Zabil Egypťana rozhliadajúc sa na jednu aj druhú stranu. Nuž, Boží muž sa nemusí obzerať okolo, či sa niekto pozerá alebo nie. Päť minút v Božej prítomnosti mu dalo viac znalosti o Bohu a vyzbrojilo ho lepšie ako osemdesiat rokov vzdelávania. Brat, my dnes nepotrebujeme toľko teológie, my dnes potrebujeme „kolenológiu“. To je pravda. Päť minút v Prítomnosti horiaceho kríka. Osemdesiat rokov sa vyhýbal; štyridsať rokov sa ukrýval na púšti. A po piatich minútach v Božej prítomnosti pri horiacom kríku bol pripravený vyraziť. Tu to máte. A pozrite, tu on prichádza. Osemdesiatročný starec, fúzy mu viseli po pás, s palicou v ruke, jeho žena sedí obkročmo na mulovi, na každom boku drží dieťa, a vetry dujú. Hovoríš, „Kam ideš, Mojžiš?“ „Idem dolu do Egypta, aby som ho dobyl.“ Invázia jedného muža. No naozaj, ľudský rozum by povedal, „Hlupák.“ Egypt mal v tej dobe podrobený celý svet, s desiatkami tisíc jazdcov a vozov. Vyzeralo to, akoby niekto povedal, „Idem dobyť Rusko.“ Ale tu ide on. Dokážete si to predstaviť? Ó, tu prichádza Mojžiš majúci slabé, staré, zoschnuté ramená, klopká o zem starou, krivou palicou, ťahá malého mula, na ktorom sedí jeho žena, na každom boku drží dieťa, jednoducho ide, spieva a slávi Boha. Niekto sa opýtal, „Mojžiš, kam ideš?“ „Idem do Egypta, aby som ho dobyl.“ Čože? On sa nebál. On sa to nenaučil pomocou nejakej teológie. Nenaučil sa to čítaním nejakých kníh, ale on bol v Prítomnosti horiaceho kríka. V tom bol rozdiel, a to spôsobilo, že on to vykonal. Nie to, o čom hovoril, ale išiel a vykonal to. On odišiel dolu, dobyl a zničil Egypt, invázia jedného muža, pretože bol v prítomnosti Božej.1. Korinťanom 1:27-29 » Ale bláznivé u sveta si vyvolil Boh, aby zahanbil múdrych, a slabé u sveta si vyvolil Boh, aby zahanbil to, čo je silné, a neurodzené u sveta a opovrhnuté si vyvolil Boh, a to, čo nie je, aby zmaril to, čo je niečím, aby sa pred Bohom nechválilo niktoré telo.
W. M. Branham, Abrahám, 56-1208
Dnes čítaj: Jozue 22; Žalm 72; Ezechiel 22:23-31; 1. Korinťanom 1:18-31.