Povstaň, ó, Hospodine, predídi ho; zohni ho; vytrhni moju dušu z moci bezbožníka svojím mečom, od zlých mužov tvoja ruka, Hospodine, od mužov tohoto sveta, ktorí majú svoj podiel v tomto živote, a ktorých brucho naplňuješ zo svojich zásobární; nasýtia sa aj ich synovia, a svoj zbytok zanechajú svojim nemluvňatám. Ale ja chcem v spravedlivosti hľadieť na tvoju tvár a nasýtiť sa, keď sa prebudím, tvojím obrazom. (Žalm 17:13-15)Ja neodsudzujem opilca za to, že ide von a opije sa. On je úplne pod vplyvom nejakej nálady; on si to neuvedomuje. Ráno vstane; má smutnú náladu a opicu; ide von a zoženie si dve alebo tri fľaše piva; ide a zaobstará si nejakú whisky a takéto veci. Nasadí si cigaretu a fajčí a vyfukuje to cez nos, ako by bol nejaký nákladný vlak. Ja ho za to neobviňujem; to je všetka radosť, ktorú on pozná; to je všetko, čo on vie. On je prasaťom, podľa nátury. Hanba vám, vy, ktorí vyznávate, že ste kresťania, a spoliehate na takéto veci, aby vám dali potešenie, keď Evanjelium Svätého Ducha nie je nič iné ako jedna veľká elektráreň radosti. Evanjelium Ducha Svätého je dokonalé opojenie pre každého človeka, ktorý má zlú náladu. Dajte si nápoj Evanjelia Ježiša Krista, buďte naplnení Svätým Duchom a budete opití až dovtedy, kým neopustíte tento svet. Amen. Nevysloviteľná radosť a plná slávy. Je to ustavičná stimulácia. Je to neprestajné opojenie: opitý dňom i nocou. Amen. To je Slovo Božie. Cirkev vchádza a prisvojuje iné veci. Musia mať nejakú párty tam, kde všetci ležia na pláži, aby sa zrekreovali: kartové večierky, aby sa zhromaždili kvôli obecenstvu. Je to tak, niekedy majú tancovačky v dome, niektorého z členov, niekedy v suteréne cirkvi. Tancovačky, prijímanie tých iných vecí, snažia sa dostať niečo na uspokojenie, čo sa deje? Oni sú aj tak stádom prasiat. Od začiatku sú prasatami. Ak by niekedy prišli do kontaktu s Kristom, mali by toľko radosti, že tamtie veci by boli pre nich mŕtvejšie než polnoc. Evanjelium, opití v Duchu, radosť nevysloviteľná a plná slávy... Neodsudzujte hriešnika. Majte nad ním milosť. Nechajte ho ísť a fajčiť si svoju fajku. Nechajte ho piť jeho likér. Nech má svoje kartové večierky; to je jeho potešenie. Neobviňujte ho za to. Prichádza domov a všetko také, unavený a strhaný, on chce nejaké potešenie. To, čo vy máte robiť, je žiť taký zbožný život, že mu môžete dokázať, že to Evanjelium má pre neho desaťtisíckrát viac než to. A ak on zomrie v tom stave, pôjde kvôli svojmu likéru do pekla. To je diablove opojenie. Ak on zomrie fajčiac tú starú fajku, Boh je jeho sudcom. Ak zomrie, zatiaľ čo tu chodí na tancovačky a pobehuje s tým nemorálnym oblečením, Boh je jeho Sudcom. Ale existuje jedna vec, že keď vy zomriete pod tou pomazávajúcou mocou Ducha Svätého, tak ako Štefan, keď sa pozrel hore do tváre Božej a povedal, „Vidím nebesia otvorené a Ježiša, ako stojí po pravici,“ tak ste s absolútnou istotou zaviazaní ísť do Neba. Amen.
W. M. Branham, Zvodné duchy, 55-0724