No, ja by som istotne hľadal silného Boha a predložil by som svoju vec Bohu, ktorý činí veľké veci a nevyzpytateľné, prepodivné a mnohé, že im niet počtu, ktorý dáva dážď na tvár zeme a posiela vodu na polia postavujúc nízkych na vysoké miesto a žalostiacich vyvyšuje spasením. (Jób 5:8-11)
Ó, ako som sa o tom raz poučil, keď som sa prvýkrát stretol s letničnými ľuďmi! A to bolo pre mňa veľké ponaučenie. Videl som dvoch mužov, jeden... Nikdy predtým som nepočul hovorenie v jazykoch. Jeden hovoril v jazykoch a druhý to vykladal, a naopak. A povedal pravdu, hovoril, že, "Je tu dnes večer mnoho ľudí, ktorí majú činiť pokánie. Ženy i mužovia, oboji." A ľudia vstávali a išli ku oltáru. Pomyslel som si, "Aké chválebné!"
A potom, s tým malým darom Ducha Svätého som hovoril s tými mužmi, viete ako - pomocou rozpoznania, len tak trochu, aby som to preskúmal. A jeden z nich bol skutočný Kresťan. To bol skutočný Kristov sluha. A ten druhý bol pokrytec. A jeden z nich, ten pokrytec, žil s čiernovlasou ženou, a popri tom chodil s blondínou a mal s ňou deti. No, videl som to rovno tam vo videní; nedalo sa to zaprieť. A povedal som mu to. On sa pozrel na mňa a odišiel za tú budovu. Teraz som bol skutočne poriadne zmätený. Myslel som si, že som prišiel medzi anjelov, a potom som uvažoval, či nie som medzi diablami. Ako je toto možné? Nemohol som tomu rozumieť. A roky som dával svoje ruky preč od toho, až jedného dňa... (Tam, kde George Smith, ten chlapec, ktorý chodí s mojou dcérou... Išli sme včera na to miesto, kde bol ten starý mlyn, kde sa chodím modliť.). A keď som tam bol už niekoľko dní, Duch Svätý mi pripomenul toto Písmo, "Lebo dážď, ktorý často padá na zem, aby dal vzrast rastlinám, kvôli ktorým sa obrába, ale tŕne a bodliaky žijú z toho istého dažďa, a ktorých koniec je, aby boli spálené." Žijú z toho istého životodarného Božieho zdroja. Vtedy som porozumel, že podľa... Ježiš povedal, "Podľa ich ovocia ich poznáte."
A teda, ten dážď, ktorý padá na tú prirodzenú vegetáciu na zemi, je obrazom toho duchovného Dažďa, ktorý dáva večný Život, ktorý padá na cirkev; a my to nazývame včasný dážď a pozdný dážď. A to je dážď, vylievanie Božieho Ducha na Jeho Cirkev.
Všimnite si, toto tu je veľmi zvláštna vec. Vidíte? Keď tie semená padli do zeme, jednako oni sa tam dostali, oni od začiatku boli tŕne. Ale tam tá pšenica, ktorá padla do zeme... A tie rastliny boli rastlinami od začiatku. A každá rastlina znovu plodí samú seba, ukazuje, čím bola pôvodne na začiatku.
"A oni zvedú vyvolených, keby to bolo možné," pretože na nich padá ten istý dážď, to isté požehnanie, ukazujú tie isté znamenia, tie isté zázraky. Vidíte? "Oni zvedú alebo by zviedli vyvolených, keby to bolo možné." No, tŕň nemôže za to, že je tŕňom, a ani pšenica nemôže za to, že je pšenicou; to Stvoriteľ každého jedného rozhodol na začiatku. To je vyvolený. Ten istý dážď!
W. M. Branham, Pomazanci v čase konca, 65-0725M