A anjelovi smyrnenského sboru napíš: Toto hovorí ten prvý a posledný, ktorý bol mŕtvy a ožil: (Zjavenie 2:8)
Potom prvý Adam zomrel a bol pochovaný, a zatiaľ tam v tom prachu, pretože reprezentoval svet a ľudí v hriechu. Ale Druhý Adam súc Bohom nebies, keď On zomrel na Golgote, nebolo dosť zeme, ktorá by Ho tam zadržala; On na tretí deň povstal a je navždy živý. Ale problém hriechu zostal vyriešený. Boh vyriešil ten problém hriechu tam na Golgote; to je to miesto, kde dlh zostal zaplatený. Keď tento Adam, Druhý Adam zomrel, zaplatil dlh hriechu za ľudskú rasu. A svet Ho vložil do hrobu a zapečatil Ho v tom hrobe.
A oni dnes budú robiť to isté. Dnes sa snažia robiť to isté. Nechcem, aby ste prehliadli toto: Svet sa snaží (a po celý čas to bude horšie) znova zapečatiť Krista v hrobke. Snažia sa z Neho urobiť historického Boha; Toho, ktorý kráčal v dávnych dňoch a dával učeníkom moc uzdravovať nemocných a vyháňať diablov.
Ale čo urobili? Akonáhle si mysleli, že sa Ho zbavili, práve tak, ako to urobil Kain, keď si myslel, že sa zbavil Ábela, oni Ho zapečatili v hrobe a dali Ho tam.
A dnes sa snažia zadržať Krista v hrobke. Ale, ó, čo vykonalo Veľkonočné ráno. Veľkonočné ráno zruinovalo celú ich teológiu. A keď ku ľuďom prišlo Veľkonočné ráno, sem ku Cirkvi o 1900 rokov neskôr, a to zruinovalo ich teológiu. On nie je mŕtvy; On je navždy živý. Nedokážu Ho zadržať v žiadnom hrobe. Môžete Ho vložiť do metodistického hrobu alebo do baptistického hrobu alebo do hrobu presbyteriánov alebo do čohokoľvek. Ale On povstal z toho hrobu a je dnes živý. Mal som baptistický hrob a vy ste mohli mať hrob metodistov, ale jedného dňa odtiaľ Ježiš povstal, z historického Boha ku tomu živému, prítomnému Bohu, ktorý je navždy živý.
Niečo sa v to Veľkonočné ráno stalo. Bola to Pečať; Pečať ubezpečenia. Keď Ho vzali a dali Ho do hrobu a dali na jeho poklop rímsku pečať... Ale keď nastala tá hodina, keď nadišla tá hodina; On tam chvíľu zostal, to je pravda. On tam zostal tie tri dni a noci. Ale v ten stanovený čas, o ktorom hovorilo Písmo (Haleluja.), v ten čas, kedy On povedal, „Zničte toto telo a na tretí deň ho vzkriesim.“ Potom neexistuje nič, čo môže zastaviť to Písmo; Muselo sa to vyplniť. A tá pečať zostala zlomená a On povstal, ten istý Ježiš, znovu živý naveky.
A po dobu nejakých 1900 rokov, alebo možno poviem 1400 alebo 1500 rokov, Ho cirkvi mali zapečateného preč. Ale On povedal, „Stane sa v posledných dňoch, hovorí Boh...“ Nič to nezastaví. To bude... „V čase večera bude Svetlo. Skutky, ktoré Ja činím, vy tiež budete činiť. V čase večera bude Svetlo.“ Nestarám sa o to, koľko pečatí sa na to snažíte umiestniť, Boh zlomí každú pečať. On zlomil pečať hrobu; zlomil pečať pekla; zlomil pečať smrti. On zlomil pečať hrobu a navždy povstal, zvíťazil nad hrobom, smrťou, peklom, hrobkami a nad každou človekom vytvorenou vecou, ktorá tam bola, aby ukázal, že On je Boh a nemôže byť už viac zapečatený preč od ľudí. Boh, navždy... Nič Ho nedokáže zadržať; hrob nemôže byť vykopaný dostatočne hlboko; peklo nemôže byť dostatočne horúce. Ó, nič Ho nemohlo zadržať. On zlomil každú pečať s tou veľkolepou vianočnou pečaťou, alebo nie vianočnou pečaťou, ale Veľkonočnou Pečaťou, ktorou bol On zapečatený. A On povedal, „Tú istú Pečať, ktorú nosím, vy tiež budete nosiť, lebo... A táto Pečať, ktorú nosím, bude robiť tie isté veci, keď vy budete zapečatení. Lebo ten, kto verí vo Mňa, skutky, ktoré Ja činím, on tiež bude činiť; dokonca väčšie ako tieto bude činiť, lebo Ja idem ku Otcovi.“
W. M. Branham, Skutočná veľkonočná Pečať, 61-0402