239. Ten, ktorý musí rásť

 Inspiro, Atribúty Boha   19. decembra 2020   admin


Vtedy povstal spor medzi niektorými z učeníkov Jánových so Židmi o očisťovanie. A prišli k Jánovi a povedali mu: Rabbi, ten, ktorý bol s tebou za Jordánom, ktorému si ty vydal svedoctvo, hľa, on krstí, a všetci idú k nemu. Ján odpovedal a riekol: Človek nemôže nič vziať, keby mu nebolo dané z neba. Vy mi sami svedčíte, že som povedal: Ja nie som Kristus, ale že som poslaný pred ním. Ten, ktorý má nevestu, je ženích, a priateľ ženíchov, ktorý tam stojí a čuje ho, veľmi sa raduje pre hlas ženícha. Nuž táto moja radosť sa splnila. On musí rásť a ja sa menšiť. (Ján 3:25-30)

Keď boli Eliáš a Elizeus na zemi, nemohli tu zostávať spolu. Jeden bol vzatý a na druhého spadol jeho plášť.

Keď Ján prišiel na zem, bol zamanifestovaným Božím Slovom na tú hodinu. Vieme o tom. On bol Božím prejaveným Slovom. Prečo? Izaiáš povedal, „Bude hlas volajúceho na púšti.“ Malachiáš, posledný prorok, povedal, „A Ja posielam Svojho anjela, ktorý pripraví pre ľudí cestu pred Mojou tvárou.“ Nuž, to nebol Malachiáš 4; to bol Malachiáš 3. Ján bol Eliáš z Malachiáša 3, nie z Malachiáša 4. Pretože, keď sa vyplní proroctvo z Malachiáša 4, zem bude spálená obrovským žiarom a spravodliví odídu do milénia, po popole. A to sa v Jánových dňoch vôbec nestalo.

V Matúšovi 11 nachádzame, že keď Ján poslal učeníkov dole ku... Ján preukázal Ježišovi tú najnižšiu úctu, akú Mu mohol preukázať po tom, čo nad Ním uvidel znamenie. Povedal, „To je On. Ten, ktorý mi povedal na púšti, aby som išiel krstiť vodou, povedal, ‘Na koho uvidíš zostupovať Ducha a zotrvať na ňom, ten bude krstiť Duchom Svätým.’“ On povedal, že si je tým istý. On uvidel znamenie. Potom, čo sa vo väzení jeho orlie oko zahmlilo, povedal, „Choďte a opýtajte sa Ho, či to je skutočne On, alebo máme čakať niekoho iného.“ To bolo zneváženie Slova.

Ale Ježiš to vedel. On vzdal Jánovi veľkú úctu. Povedal, „Koho ste prišli vidieť? Človeka odiateho do mäkkého rúcha? Takí nepoužívajú meč. Takí iba bozkávajú nemluvňatá a pochovávajú mŕtvych; oni sú v kráľovských palácoch.“ Ďalej sa opýtal, „Koho ste prišli vidieť, trstinu chvejúcu sa vo vetre? Ak nejaká organizácia alebo nejaká spoločnosť mu ponúka viacej než tá druhá, prechádza k nej. Nie však Ján!“ Opýtal sa, „Koho ste prišli vidieť? Proroka? Hovorím vám: Väčšieho než proroka.“ On ním bol. On bol poslom zmluvy. On bol medzerou. Bol spojovacím kameňom medzi zákonom a milosťou. „Koho ste prišli vidieť? Proroka? Hovorím vám: Viac než proroka.“ On povedal, „On bol na nejaký čas jasným a žiariacim svetlom.“ Prečo? On bol Slovom, ktoré sa stalo svetlom. Bol prejaveným Slovom. Potom, čo Ježiš vystúpil na scénu, Ján povedal, „On musí rásť a mňa musí ubúdať.“ Obidvaja súčasne nemohli zostať. Ján musel odísť; Ježiš zostal. Rozumiete? Vždy sa to dialo týmto spôsobom.

W. M. Branham, Paradox, 64-0206B