Raz jedna obyčajná žena prijala Ducha Svätého. Bola to veľmi milá, nepatrná osôbka. No, mala ťažký život, jej manžel bol alkoholik. A tak, ona bola vytrvalá; znášala to s ním. On hovoril, „Ak chceš ísť do zboru, zlato, choď si! Ale ja idem jednoducho do krčmy, tam dolu do Brown Derby.“ Odišiel.
A tak tam vysedávali po celý čas, zvyklo to byť u Boniferovcov. Mnohí z vás starších si pamätáte, keď tam mal Bonifer na rohu... Myslím, že teraz sa to nazýva Brown Derby.
A tak tam vysedávali po celý čas a raz, viete, raz prišla na pretras otázka o cirkvi a o kresťanoch. A jeden z tých starých opilcov, ktorý tam sedel, povedal, „Niečo také ako kresťania, to už neexistuje.“ Povedal, „Neexistuje nič také. Všetci sú bandou pokrytcov,“ povedal, „vidíš ich tu fajčiť, piť, robia to isté čo my,“ a povedal, „nazývajú sa kresťanmi; nič také nie je.“
Jeden z tých opilcov sa postavil a povedal, „Moment! Existuje, viem o jednom.“
Opýtali sa, „Kto to je?“
On povedal, „Je to moja žena.“ Vidíte? Ona sa stala slanou. On to cítil celý čas.
Niekto povedal, „Stavím sa, že keby sa dostala do úzkych…“
On povedal, „Nie, ona je stále kresťankou; môžem vám to dokázať.“ Povedal, „Napadlo mi, čo urobíme; poďte k nám domov a ja vám ukážem, či je kresťankou alebo nie.“ Povedal, „Poďme ku mne domov a robme sa, že sme skutočne opití. Budeme sa správať, ako by sme boli namol.“ Zaklopali na dvere, vošli dovnútra narážajúc do všetkého. „Prečo je tá stolička postavená takto?“ a tak ďalej. A ona ich všetkých posadila na stoličky (rozumiete, jeho hostí) a snažila sa im jednoducho poslúžiť tak, ako to len išlo. On povedal, „Chcem, aby si nám pripravila nejakú večeru.“ A tak išla niečo pripraviť. On povedal, „Dáme si vajcia so šunkou.“ Vedel, že to majú, a tak ona pripravila vajcia so šunkou. A keď to postavila pred nich na stôl, pozrel sa takto na ne, zodvihol tanier, hodil jedlo na zem a povedal, „Vieš predsa, že nemám rád takéto vajcia. Poďte, chlapci, ideme odtiaľto,“ takto.
A, viete, oni vyšli von a posadili sa tam. A ona vyšla von a povedala, „Miláčik, je mi ľúto, že som to takto pokazila, pripravím ti iné.“
“Ách, nezmysel, dobre vieš, že ich nemám na tento spôsob rád,“ hneval sa takto ďalej. Vyšli, posadili sa vonku a správali sa ako opití. Počuli ju, ako poťahuje a potichúčky spieva:
Musel snáď Ježiš niesť Sám Svoj kríž
a zbavený bol ho svet?
Každému je daný kríž,
je tiež kríž pre mňa.
Ten posvätený kríž budem niesť,
až ma smrť oslobodí.“
Opilci pozreli jeden na druhého a povedali, „Toto je kresťanka, ona to má!“ A tá obyčajná žena priviedla svojho manžela a tých ostatných ten večer ku Kristovi. Vidíte? Prečo? Chápete? Buďte skutočne nežní. Jednoducho si zapamätajte, On o tom všetkom vie.