Pred niekoľkými dňami som sedel a rozprával sa so svojím oddaným priateľom z tohto mesta, doktorom medicíny, Samom Adairom. On sa opýtal, „Ako sa máš, Bill?“ A ja som povedal, „Ó, myslím, že veľmi dobre, doktor.“ A opýtal som sa, „Ako sa máš ty?“ A on povedal, „Ó, mám veľa pacientov.“ A povedal, „Mal som dnes odpoludnia pätnásť prehliadok.“ Ja som povedal, „No, to je dobre, pokiaľ ide len o prehliadky a nezistí sa nič zlé.“ A začali sme sa rozprávať o tom, ako sme boli ešte chlapci. A ja som povedal, „No, doktor, ja neviem, ako dlho tu ešte budem. Obaja sme už prekročili päťdesiatku.“ A on odpovedal, „To je pravda, Bill.“ A ja som povedal, „Ale cez všetky tie roky, je to už tridsaťjeden rokov služby, som zachovával svoje srdce pripravené na tú hodinu, kedy On príde. A tak nezáleží na tom, kedy On príde.“ A tak on odpovedal, „To je pravda.“ Povedal som, „Najväčším zážitkom pre mňa je žiť pre druhých.“ A on povedal, „To, čo robí život skutočným, nie je to, čo môžeš urobiť alebo dosiahnuť pre seba, ale to, čo môžeš urobiť pre druhých.“ Rozumiete? Vtedy naozaj žijete. A pokiaľ by sa stalo, že by bol medzi vami niekto, kto to nikdy nerobil, nesnažil sa žiť pre niekoho iného, pokús sa o to a uvidíš, o koľko väčšiu bude mať život pre teba cenu, keď nebudeš žiť pre to, čo môžeš zo života vyťažiť pre seba, ale pre to, čo môžeš dať v živote niekomu inému. A zistíš, že oveľa požehnanejšie ako bohatstvo, alebo čokoľvek, na čo pomyslíš, je to, čo môžeš urobiť pre niekoho iného, aby si uľahčil životné bremeno (pretože život sám osebe je bremenom), trochu uľahčil bremeno niekoho. Nepoznáš radosť, kým to raz nevyskúšaš, robiť niečo pre niekoho iného. A potom – to ma privádza k úvahám o tridsaťjeden rokoch mojej služby Pánovi. A predpokladám, že každý človek myslí na hodinu, že bude musieť prísť ku svojej poslednej službe a príde k poslednej hodine a pozrie na chodník života a uvidí, čo bolo dosiahnuté, uvidí, čo sa dialo. „Vykonal si niečo?“ A ako som práve povedal, počíta sa to, čo si vykonal pre druhých.1. Korinťanom 10:27-31 » A jestli vás volá niekto z neveriacich, a chcete ísť, jedzte všetko, čo sa vám predloží nič sa nevypytujúc pre svedomie. Ale keby vám niekto povedal: Toto je obetované modlám, nejedzte pre toho, kto to oznámil, a pre svedomie, lebo Pánova je zem i jej náplň. Ale hovorím: Nie pre vlastné, tvoje svedomie, ale pre svedomie toho druhého. Lebo načo má byť moja sloboda súdená od cudzieho svedomia? Ale ak ja mám s vďakou podiel na čomsi, prečo sa mne má ktosi rúhať pre to, za čo ja ďakujem? A tak tedy buď jete buď pijete buď čokoľvek robíte, robte všetko na slávu Božiu.
W. M. Branham, Zjavenie, 5. kapitola #1, 61-0611
Dnes čítaj: Sudcov 9:30-57; Žalm 83; Ezechiel 30; 1. Korinťanom 10:14-33.