Stalo sa tak, že keď sa modlíte za ľudí, ako by ste sa ospravedlňovali: "pán diabol, odstúpil by si sa prosím nabok a dovolil mi ...?" Nič takého! Viera má svaly a zarastené prsia. Keď ona hovorí, všetko musí stíchnuť. Nepristupujte tak ku tomu: "pán diabol, odídeš ?"
"Ber sa z tadeto! Ja som syn Boží, mám Božie poverenie. Opusti ich!" To hýbe. Nemáte sa čo ospravedlňovať diablovi, nemáte s ním nič spoločného. Nehanbíte sa za Slovo Božie, nehanbíte sa za svoje poverenie, nehanbíte sa za to, kým sme.
Jediné, za čo sa hanbím, že som, to je že som Branham, to je moje zemské narodenie. Hanbím sa za svoju nedostatočnosť.
Ale ako Jeho sluha sa nehanbím! Nehanbím sa za Jeho Slovo. Či je to pred denomináciami, kráľmi, vladármi, alebo pred čímkoľvek; som jednoducho pripravený dať im odpoveď, keď to Boh bude chcieť.
Mojžiš išiel pred faraóna. On sa nehanbil povedať mu, že nepristanú na kompromis, aby prijali to jeho, na "toľko dní" von do púšti. On povedal: "Niektoré ženy tu zostanú so svojimi deťmi."
Povedal: "My všetci pôjdeme! Ani kopyto tu nezostane, vezmeme svoj dobytok a všetko." On sa nehanbil. Prečo? On vošiel do Svetla vyslobodenia.
Preto muž či žena, chorí, alebo čokoľvek mu je, keď raz vojde do prítomnosti Božej, a vedia, že ich Boh uzdravil, vy vstupujete do Svetla vyslobodenia. Na ničom nerobíte kompromis.
Vyslobodenie bolo v jeho srdci, pretože on stretol Boha, ktorý mu povedal: "Ja som Boh Abrahámov, ktorý dal Abrahámovi to zasľúbenie. A ten čas, čas vykúpenia, vyslobodenia, je na blízku. Ja ťa posielam tam dole, aby si ich vyviedol von." Aké že treba ku tomu ospravedlnenie?
Faraón ho mohol dať zabiť. On bol len obyčajný človek. On bol otrok. On ho mohol dať zabiť. Ale on sa nehanbil za to Slovo. On tam neprišiel a nepadol na svoje kolená a za nič neprosil faraóna.On povedal: "Prišiel som ich vziať." Faraón povedal: "Ty ich nemôžeš vziať!"
On povedal: "No dobre, tak potom prídu na celú zem blchy, až sa cez ne budete brodiť." A to sa aj stalo. Povedal: "Ó, Mojžiš, ber ich preč!" On povedal: "No dobre. Činíš teraz pokánie?" Povedal: "No dobre, môžete ísť na toľko a toľko dní do púšti."
On povedal: "Tak potom prídu muchy:" Amen. Povedal: "Nastane tma." Bola taká tma, že nebolo vidno z jedného miesta na druhé.
A nakoniec prišla smrť. Od Faraóna až po sluhu, smrť najstaršieho dieťaťa v rodine. Nemuseli sa vôbec ospravedlňovať. On bol synom Abrahámovým, narodený v Duchu Božom, ktorý dostal poverenie od Boha, Posolstvo Božie, aby išiel tam dole a vyviedol von tých ľudí.
Nuž, či nemôže Boh vyvolať to isté v tejto hodine, aby si z cirkvi vzal Nevestu? [Zhromaždenie hovorí: "Amen."]