Rodinný oltár II, 12.august
A po tie soboty učil v jednej z tých synagóg. A hľa, bola tam žena, ktorá mala osemnásť rokov ducha nemoci a bola zohnutá a nemohla sa vzpriamiť nijakým spôsobom. A keď ju videl Ježiš, zavolal ju k sebe a povedal jej: Ženo, sprostená si svojej nemoci! A položil na ňu ruky, a naskutku sa narovnala a oslavovala Boha. Vtedy predstavený synagógy, namrzený, že Ježiš uzdravoval v sobotu, odpovedal a vravel zástupu: Šesť dní jesto, v ktorých sa má pracovať, teda v tých prichádzajte a uzdravujte sa, a nie v sobotný deň! A Pán mu odpovedal a riekol: Pokrytče, či každý z vás neodväzuje v sobotu svojho vola alebo osla od jasieľ a nevodí napájať? Nuž a táto, ktorá je dcérou Abrahámovou, ktorú bol poviazal satan, hľa, toto už osemnásť rokov, nemala byť vyprostená z toho puta v sobotný deň? A keď to hovoril, hanbili sa všetci jeho protivníci, a celý zástup sa radoval všetkým tým slávnym skutkom, ktoré sa diali od neho. (Lukáš 13:10-17)Hore v Cadle Modlitebni, keď sme mali zhromaždenia, ten invalidný chlapec, ktorý prišiel a modlili sme sa za neho, mnohí z vás ste ho tam videli. Priniesli ho tam dozadu do miestnosti s naliehavými prípadmi. Billy ma zaviedol ku nemu. Mali ho tam v tej budove na pódiu tri alebo štyri večery. Nedostal modlitebnú kartu, tak ho umiestnili do miestnosti s naliehavými prípadmi. Vošiel som tam a modlil som sa za neho, pozrel som sa na neho. On povedal, „Pán Branham, môžete mi povedať nejaké slová útechy?“ Povedal som, „Áno, pane, synu. Detská obrna ťa takto dostala.“ Povedal, „Áno, je to tak.“ Povedal som, „Tvoje meno je také a také. Prišiel si z určitého miesta.“ „Je to tak,“ povedal, „čo s mojím uzdravením?“ Povedal som, „Skrze Jeho rany si bol uzdravený.“ Odišiel domov, svedčil a dával Bohu chválu. A jeho susedia tvrdili, že týmto spôsobil také pohanenie, že až tam jednu nedeľu prišla skupina kazateľov, sadli si vedľa neho a povedali, „Musíš s tým prestať. Prinášaš hanbu na celý tento prípad.“ A ten mladý muž, ako tam sedel, povedal, „Pane, keby ste sedeli tam, kde ja, keby ste boli v tom kresle, v ktorom ja sedím, nesnažili by ste sa ma okradnúť o poslednú nádej, ktorú mám v Kristovi.“ Povedal, „Skrze Jeho rany som uzdravený.“ A ako tam sedel s ochrnutými nohami, rukami, telom, chrbtom, len čo to povedal, vstal z kresla a oslavoval Boha. Čo? Jeho prirodzené zmysly mu povedali, že tam bude sedieť; doktor mu povedal, že tam bude tak dlho, ako bude žiť. Ale ten šiesty zmysel povedal, „Skrze Jeho rany som uzdravený.“ A to nebolo nič, čo urobil on. To je zavrhnúť všetko, čo je v protiklade s tým, čo povedal Boh. To je to, na čo je ten šiesty zmysel.
W. M. Branham, Superzmysel, 59-1227E
Paralelné miesto Písma: Lukáš 13:18-21