Rodinný oltár II, 13.august
A chodil po mestách a mestečkách učiac a bol na ceste do Jeruzalema. A ktosi mu povedal: Pane, či je málo tých, ktorí budú spasení? A on im povedal: Snažte sa vojsť tesnou bránou, lebo mnohí, hovorím vám, budú hľadať vojsť, ale nebudú môcť. (Lukáš 13:22-24)Nič nemôže ísť zle. Koniec koncov, to nie je naša Biblia, to je Jeho Biblia. To nie je naša múdrosť, to je Jeho múdrosť. A jediná vec, ktorú musíme urobiť, je položiť našu vieru a dôverovať tam a sedieť a vidieť slávu Božiu. Vidíte, ako sa to pohybuje okolo svojho miesta a každé kolo sa v tom hýbe. Môže to byť rozptýlené zo strany na stranu, ale to sa bude pohybovať priamo do svojho správneho miesta, kde Boh vypovedal Slovo. On poznal koniec pred začiatkom. Vedel, koho vyberie. Vedel, že Elizeus vezme Eliášovo miesto, predtým, než bol svet stvorený. Všetko musí pracovať správne. A my sa trápime kvôli našim milovaným, a tak ďalej, či voľakedy prídu? Keď ich mená boli zapísané v Baránkovej Knihe Života pred založením sveta, budú pracovať priamo v tom, to je jediná vec, ktorá to môže urobiť. Dávame svedectvo a svietime svetlom a Boh robí to, čo to prináša ku nim. No, všimnite si Eliáša. Potom, keď hodil plášť na (Elizea) a vyskúšal ho na ňom, inými slovami, prorok Eliáš, ktorý mal Boží plášť na ramenách, prišiel dole a položil ho cez Elizea, farmára, aby videl, či mu bude sedieť. A to zabralo okolo desať rokov, aby bol premenený, aby mu ten kabát sedel. Viete, Boh nás obvykle dá do dielne a upraví nás. No, On nezmenil plášť, aby sedel Elizeovi, On upravil Elizea, aby pasoval do plášťa. A to je to, čo On činí dnes. On nás upravuje, aby sme pasovali do plášťa. Nie, aby plášť pasoval nám. Niekedy chceme urobiť, aby plášť pasoval nám. Ale my to nemôžeme urobiť. Musíte byť sami upravení pre ten plášť. To je Boží plášť a On ho učinil perfektným. A On nás musí priviesť do tejto oblasti, aby učinil to, že nám bude plášť sedieť. Tak my sami nemôžeme byť dokonalí, vieme, nemôžeme. Nie je žiaden spôsob, ako aby sme boli dokonalí, a predsa On povedal, že budeme. Tak, ale čo On urobil, učinil pre nás zmierenie, Pán Ježiš Kristus a Jeho spravodlivosť. To je to, kde prichádza dokonalosť z ignorovania našej vlastnej svätosti, z ktorej my nič nemáme, a naše mysli, ktoré by nemali byť, ale my s vážnosťou odpočívame na dokončenej práci Pána Ježiša. Boh Ho poslal na zem a bolo to v Ňom, v čom odpočívame. Všimnite si, všetky tieto roky, pokiaľ vieme, on mal len jeden krst kabátu, ktorý išiel nad ním. Ale počas tých rokov Boh formoval jeho charakter do miesta, kde potom, keď bol zavolaný, bude pasovať do toho kabátu a bude sluhom Božím. A keď Eliáš prechádzal okolo a hodil na neho kabát a začali ísť smerom ku Gilgal a mnohým ďalším mestám, išli do školy prorokov na svojich cestách, išli stále vpred. A nakoniec sa Eliáš snažil vrátiť Elizea späť. Všimli ste si to? Snažil sa ho presvedčiť, aby sa vrátil, povedal, „Možno je cesta pre teba príliš strmá, synu. Možno je pre teba príliš úzka.“ Viete, to, kde Eliáš bol, bola priamosť. A kdekoľvek pravý Boží služobník káže Evanjelium, to je priamosť, nefalšované Evanjelium, kde je to kázané.
W. M. Branham, Rúcho z druhej ruky, 56-1125M
Paralelné miesto Písma: Lukáš 13:25-30