A stalo sa, keď raz v sobotu vošiel do domu ktoréhosi z kniežat farizeov jesť chlieb, že oni, farizeovia, ho pozorovali. A hľa, bol pred ním nejaký vodnateľný človek. A Ježiš odpovedal a riekol zákonníkom a farizeom: Či sa smie v sobotu uzdravovať a či nie? Ale oni mlčali. A on pochytiac človeka uzdravil ho a prepustil. A im povedal: Ktorého z vás osol alebo vôl padne do jamy a nevytiahne ho hneď v sobotný deň? A nemohli mu odpovedať na to. (Lukáš 14:1-6)
Tí Farizejovia a vodcovia Jeho dňa sa Ho snažili znevážiť pred ľuďmi. To bol jednoducho spôsob diablovho konania. Všetci tí Farizejovia a učitelia Jeho dňa sa sústavne snažili Ježiša znevážiť. Všetko, čo na Neho mohli hodiť, to hodili. Sústavne Ho pozorovali, aby zistili, kde by mohli nájsť nejakú chybu, a oni nikdy nehovorili o Jeho dobrých veciach; oni vždy nachádzali niečo, čím by Ho mohli znevážiť a povedať, "Vidíte, pozrite sem. Ak by On bol mužom Božím, On by takto nepostupoval," alebo, "Ak by On bol mužom Božím, neurobil by to týmto spôsobom." Oni sa Ho snažili zatieniť, aby ľudí doviedli do toho, aby Mu neverili. To je diablova práca a táto stará metóda nikdy neskončila.
Veľakrát urobí kazateľ nejakú chybu. A keď prichádza do svojho susedstva, vzácny brat, ktorý sa snaží robiť to, čo je správne, a viesť ľudí správne, všetko, na čo diabol môže poukázať neveriacemu alebo takzvanému kresťanovi v tom susedstve, aby to hodil na toho muža, on to urobí. Viete, ten skutočný kresťanský spôsob je skryť všetko, čo môžete, ohľadne vášho brata. Nehovorte o jeho zlých veciach; hovorte len o jeho dobrých veciach. Povedzte len to dobré, čo o ňom viete. Ak je niečo zlé, nechajte to tak. Ten biedny človek má aj tak dosť toho, čo je proti nemu. Nesnažte sa zobrať palicu a postrčiť toho človeka ďalej do jamy. Ten kresťanský postoj je pozdvihnúť ho a vytiahnuť ho z tej jamy. Rozumiete? Nikdy sa ho nesnažte postrčiť dolu; on už je dolu. Snažte sa mu pomôcť. Ale dnes príliš mnohí z nás, príliš mnoho ľudí, môžem tak povedať, sa to snaží robiť. Ak by len mohli zobrať niečo ďalšie, aby mohli povedať, že to bolo skutočne zlé.
Tak, napríklad, ak by jeden z vás bratov urobil nejakú chybu a vykonal niečo zlé, k čomu ste náchylní; ja som tiež, každý jeden z nás. Ale ako ideme ďalej, pamätajme, sme bratia; sme bratia. A ak máme medzi sebou nejaké boje, bojujme jeden s druhým. Prineste to spolu. Prineste to pred našich bratov a urovnajte to.
No, v Branhamovej rodine bolo zvykom, že ak jeden z tých malých niečo urobil, oni to išli povedať Billovi, pretože ja som bol ten najväčší. A musel som tam zastať a preskúmať, kto bol v práve a kto nie. No, mal som rozhodnúť, kto z nich bol v práve a kto nie. Ak tomu stále neverili, potom si to vybojovali poza mojím chrbtom. Ale oni boli stále bratmi. Vidíte? Na dvore za domom sa bili jeden s druhým a na dvore pred domom bojovali jeden za druhého. Tak, to je to, ako to bolo, my sme stále bratia.
W. M. Branham, Stáť na strane Ježiša, 62-0601