Oslavujte, Hospodina, lebo je dobrý, lebo jeho milosť trvá na veky. Oslavujte Boha bohov, lebo jeho milosť trvá na veky. Oslavujte Pána pánov, lebo jeho milosť trvá na veky, toho, ktorý sám jediný činí veľké divy, lebo jeho milosť trvá na veky, ktorý múdre učinil nebesia, lebo jeho milosť trvá na veky, ktorý roztiahol zem na vodách, lebo jeho milosť trvá na veky, ktorý učinil veľké svetlá, lebo jeho milosť trvá na veky, slnce, aby panovalo vodne, lebo jeho milosť trvá na veky, mesiac a hviezdy, aby panovali vnoci, lebo jeho milosť trvá na veky, (Žalm 136:1-9)
Raz mi jeden človek povedal, „Myslím, že ty si fajn človek, pán Branham, ale ja verím, že ty si úprimne v blude. Ty si úplne mimo tej vôle. Vieš, že na konci budeš odsúdený?“
A ja som povedal, „Pozri sa, chcem ti niečo povedať. Povedal by som, že ty by si bol v poriadku, ak by si hovoril len ohľadne tých argumentov. Ak sa mýlim, pričom neverím, že sa mýlim, ale ak by som sa mýlil a vedel by som práve teraz, že sa dožijem sto rokov a on by prišiel, aby ma odsúdil na konci cesty a povedal mi, 'Ty si nezaslúžiš prísť do Môjho neba, W. M. Branham. Choď do vonkajšej tmy.' Viete čo? Ja by som Mu slúžil po všetky dni môjho života, až kým by som neodišiel, jednako. Pretože ja som prijal tak veľa Jeho nezaslúžených požehnaní, že On je pre mňa viac než život.“
Všetko, čo som ja, všetko, čo som kedy mohol dúfať, že budem, som načerpal z Jeho milosti a milosrdenstva. Bol som naničhodný, mizerný, biedny, slepý, ale skrze milosť ma On uzdravil a ja som silný a zdravý skrze milosť Božiu. Mám dobrý zrak. Jem, pijem, mám všetko, na čo mám potrebu. On nikdy nezasľúbil, že vyplní moje chcenie, ale moje potreby.
A ak by som bol v tom dni odvrhnutý a vedel by som... Nemôžem vidieť, kde by som bol. Ale ak by som vedel, že som sa mýlil a Boh ma vybral, aby som sa mýlil, chcel by som zostať v omyle, a to preto, že chcem činiť Jeho vôľu. To je to, že ja Ho milujem až tak, že chcem, aby sa stala Jeho vôľa. No, to je veľké vyhlásenie, ale ja dúfam, že vy to rozumiete v tom spôsobe, v tom duchu, v ktorom som to povedal. Vidíte, chcem činiť Jeho vôľu. Niekedy Ho za niečo prosím, On potrasie Svojou hlavou „nie,“ ja sa jednoducho tak z toho radujem, ako sa môžem radovať, keby On povedal „áno.“ Pretože my by sme vždy mali prosiť, „Nech sa stane Tvoja vôla.“ Jeho „nie” je práve tak... ak to je Jeho vôla, to je práve... To je celé oveľa lepšie než Jeho „áno”, ak je to Jeho vôla, aby to spravil. To je to, keď Ho skutočne milujete. Amen.
Keď sa dostávam do toho, že hovorím o Ňom, jednoducho sa nemôžem zastaviť. Ó, On je tak skutočný, tak skutočný pre mňa! Priatelia, On je všetko, čo ja som, všetko, čím by som kedy bol, všetko, čo by som očakával, že budem, je založené v Kristu Ježišovi, Jeho Slove.
Som vďačný dnes večer za toho svedka Ducha Svätého, za Posolstvo. Ja viem, že to možno, že možno niektorí s tým nesúhlasia, ale ako som vám povedal, ja som ku Posolstvu zaviazaný. Vyšiel znak a Boh neposiela znak, len aby ukázal, že On je Boh. Posolstvo, hlas vždy nasledujú ten znak. Každý to vie.
Ježiš prišiel so znameniami a divmi. On bol veľkým mužom, keď robil znamenia a divy, ale keď začal s tým, že si sadol a začal prinášať to Posolstvo, „Ja a môj Otec sme jedno,“ ó, to bolo pre nich zlé. Vidíte? Ale hlas musel nasledovať ten znak.
W. M. Branham, Boh, ktorý je bohatý v milosrdenstve, 65-0119