Židom 3:1 » Preto, svätí bratia, účastníci nebeského povolania, hľaďte na apoštola a veľkňaza nášho vyznania, na Krista Ježiša.
On ťa nemôže uzdraviť alebo spasiť alebo urobiť pre teba jednu vec, pokiaľ to najprv neprijmeš, neveríš tomu a nevyznáš to. To je pravda. Musíš to vyznať. Nie, že ideš a cítiš to, musíš to vyznávať. On nie je Veľkňazom tvojich pocitov; On je Veľkňazom tvojho vyznania (to je pravda), toho, čo vyznávaš.
A ak sa Jonáš, v takých okolnostiach, v takom stave, mohol pozrieť k chrámu, ktorý bol urobený človekom, chrám, nad ktorým sa modlil človek, o koľko viacej by sme sa mali dnes večer my, v tomto stave, odvrátiť od chrámu, ale hľadieť k trónu, kde sedí Boh a Ježiš po Jeho pravici so Svojimi vlastnými krvavými šatami, ktorý sa prihovára za naše vyznanie, a kde sedí ako Veľkňaz na tróne. Potom už symptómy pre nás nič neznamenajú. Boh tak povedal a to je všetko.
Ježiš je dnes večer tam, aby tvoje vyznanie pred Bohom potvrdil. Je veľkňazom, aby sa prihováral za naše vyznanie. Musíš tomu veriť a vyznávať, že je to tak, a potom to môže Ježiš pre teba urobiť.
W. M. Branham, Na Tvoje Slovo, 54-0221