Galaťanom 6:7-9 » Nemýľte sa, Bohu sa nebude nikto posmievať. Lebo čokoľvek seje človek, to bude i žať. Lebo ten, kto seje v svoje telo, z tela bude žať porušenie; a ten, kto seje v Ducha, z Ducha bude žať večný život. A činiac dobré neustávajme, lebo svojím časom budeme žať neumdlievajúci.
Spomínam si, že tam vzadu, kde teraz sedí sestra Wright, bola raz večer jedna žena, ktorá ma chcela vyhodiť za dvere za to, že som niečo také urobil. Tak veru. Povedal som, „Nemôžeš prísť do môjho zboru s tou svojou...“ Vtedy, keď zvykli nosiť, alebo si strihať dole takýmto spôsobom svoje šaty, asi takto, a s tými smiešne vyzerajúcimi nezmyslami a asi polovica ich tela bola obnažená, povedal som, „Ak niekedy vojdú do môjho zboru, istotne ich vyhodím von.“ A jedna známa klebetnica tu zdola (zanedlho po tom zomrela a volala ma, keď zomierala, bolo to katolícke dievča), prišla sem hore a posadila sa, oblečená v niečom takom. Pozeral som sa dozadu a zbadal som ju, ako tam sedí (Oni spievali.), vzal som svoj kabát, išiel som tam dozadu a položil ho na jej ramená. Povedal som, „Madam, ak ma idete počúvať kázať, mohli by ste si, prosím, obliecť tento kabát, pokiaľ ste v cirkvi Božej?“
Ona dupla nohou a vyšla von a keď vychádzala z budovy, roztiahla svoje malé pery; povedala, „Ak on má takéto náboženstvo, ja by som ani svojej krave nedovolila mať takéto náboženstvo!“
Povedal som, „Neboj sa, ona ho mať nebude.“
Keď sme mali stanové zhromaždenie, zavolali ma, keď zomierala. Mala srdcový záchvat a zomierala. Prišiel jej manžel. Povedal, „Poďte rýchlo,“ (A ja som bol rovno na zhromaždení), veľký, vysoký mladík stál pri dverách a čakal na mňa. Rozbehol som sa do jeho - dostal som sa do svojho auta a odišiel tam hore. Ako som šiel hore, stretol som tam tú starú zdravotnú sestru, ktorá doposiaľ žije tam dole v Howard Park. Povedala, „Reverend, nie je nutné, aby si tam išiel.“ (Bolo to asi pred dvadsiatimi rokmi, možno trocha viac.) Povedala, „Ona je mŕtva.“ Povedala, „Zomrela asi pred troma minútami.“ Povedala, „Volala na teba tak hlasno, ako len mohla.“ Povedala, „Mám tu pre teba odkaz.“
Povedal som, „Aký?“
Povedala, „Povedz tomu kazateľovi, že nech mi odpustí, čo som o tom povedala.“
Šiel som tam dolu, aby som sa na ňu pozrel: nádherná žena. A ona tak veľmi trpela a mala okolo svojho nosa malé pehy. Pekná žena. A tie pehy vyzerali, akoby nabehli. A jej oči úplne vyliezli z jamiek a napoly sa vyvrátili dozadu. Samozrejme jej črevá a obličky ešte pracovali a okolo celej postele sa takto vznášala para. A jej manžel sa na mňa pozrel a povedal, „Brat Branham, odriekni modlitbu, pretože ona ťa chcela vidieť.“
Povedal som, „Modlitba by pre ňu bola teraz k ničomu. Na ktorú stranu sa strom nakláňa, na tú stranu padá. Nemýľte sa; Bohu sa nesmie vysmievať: čokoľvek človek rozsieva, to tiež bude žať.“
W. M. Branham, Semeno hada, 58-0928E
Dnes čítaj: 1. Samuelova 15; Žalm 111; Ezechiel 48:15-35; Galaťanom 6.