Deuteronómium 23:21-23 » Keď sľúbiš Hospodinovi, svojmu Bohu, sľub, bez odkladu ho splníš tak, ako si sľúbil; lebo istotne by to vyhľadal Hospodin, tvoj Boh, od teba, a bol by na tebe hriech. Ale keď nebudeš sľubovať, nebude na tebe hriechu. No, to, čo vyšlo z tvojich rtov, budeš ostríhať, a učiníš tak, ako si sľúbil Hospodinovi, svojmu Bohu, dobrovoľne to, čo si vravel svojimi ústami.Nedávno som čítal príbeh o slepom Bartimeovi. Neviem, pravdepodobne to bola fikcia. Ale rozpráva o tom, že žobral pri bráne Jericha. Bol ženatý, mal dievčatko vo veku asi dvanásť rokov. A on to dievčatko nikdy nemohol vidieť. Ak človek sedí pri bráne a nemá nič zaujímavé, čím by upútal pozornosť prechádzajúcich ľudí, bolo veľakrát ťažko získať nejakú tú mincu. Dnes môžeme vidieť, ako oni hrajú na nejakom nástroji alebo niečo robia. Nedávno v Indii… ach, oni tam majú kobry, ktoré sa snažia fúkaním na píšťalku zaklínať, alebo majú malú opičku, ktorá ich tlčie paličkou, akože dostávajú bitku, niečo, aby upútali pozornosť okoloidúcich. Rozpráva sa, že slepý Bartimeus mal dve hrdličky, ktoré robili malé premety jedna cez druhú, a to upútalo pozornosť okoloidúcich. A rovnako, dnes vidíme, že slepý človek je vedený psom, ktorý je vycvičený ku tomu, aby ho previedol cez ulicu. Zabudol som, ako sa takému psovi hovorí. (Ako? Slepecký pes.) A v tých dobách mal namiesto vycvičeného psa vycvičenú ovečku, ktorá ho viedla. A ďalej sa hovorí, že jednej noci Bartimeova manželka vážne ochorela. A potom, čo lekár, ktorý povedal, že už pre ňu nemôže nič urobiť, odobral sa Bartimeus ku stene domu a pokľakol. Modlil sa ku Bohu, povedal, „Pane, ak dovolíš, aby sa moja milá, drahá žena uzdravila, sľubujem Ti, že vezmem tie dve hrdličky a obetujem Ti ich.“ A jeho žena sa uzdravila. Za nejaký čas ochorela jeho malá dcérka. Bola to veľmi závažná choroba, sprevádzaná horúčkou. A on zase pokľakol vedľa svojho domu, modlil sa a povedal, „Pane, nezostalo mi už nič, okrem mojej ovečky. Ale ak mi necháš moje dieťa nažive, sľubujem Ti, že vezmem svoju ovečku a prinesiem ju na oltár a obetujem Ti ju.“ A ten príbeh pokračuje tým, že jeho dcéra sa tiež uzdravila. Cestou ku svätyni, keď išiel obetovať tú ovečku, stretol kňaza. Ten sa ho opýtal, „Kam ideš, slepý Bartimeus?“ On mu odpovedal, „Kňaz, idem do Hospodinovej svätyne, aby som obetoval svoju ovečku.“ Kňaz mu povedal, „Bartimeus, nemôžeš obetovať svoju ovečku. Tá ovečka je tvojimi očami. Ja ti dám peniaze, choď a kúp si ovečku. Choď na trh, kúp si inú a obetuj ju, pretože tá ovečka, to sú tvoje oči.“ A slepý Bartimeus povedal, „Som ti veľmi vďačný za láskavosť, ktorú mi preukazuješ, ale pozri, ja som Bohu neponúkol nejakú ovečku, Ja som Mu ponúkol túto ovečku.“ „No, čo “ - povedal kňaz - „to nemôžeš urobiť, pretože tá ovečka je tvojimi očami.“ Povedal, „Ó, služobník Pánov, ak ja dodržím sľub, ktorý som dal Bohu, Boh sa postará o ovečku pre moje oči.“ Ó, ako je to pravdivé. Keby sme len dodržali svoje zasľúbenia dané Bohu, naše sľuby, a išli tak, ako sme vedení.
W. M. Branham, Slepý Bartimeus, 59-0408
Dnes čítaj: 5. Mojžišova 23; Žalm 36; Plač Jeremiášov 3:39-66; Skutky apoštolov 19:21-40.