#92 Človek môže byť prehnane pokorný

 Inspiro, Rodinný oltár 1   17. mája 2022   admin


 
Lukáš 7:24-28 » A keď odišli poslovia Jánovi, začal hovoriť zástupom o Jánovi: Čo ste vyšli na púšť vidieť? Trstinu, ktorá sa kláti vetrom? Alebo čo ste vyšli vidieť? Človeka, odiateho mäkkým rúchom? Veď hľa, takí, ktorí chodia v nádhernom rúchu a žijú v rozkoši, sú v kráľovských domoch. Alebo čo ste vyšli vidieť? Proroka? Ba hovorím vám, že i viac ako proroka. Toto je ten, o ktorom je napísané: Hľa, ja posielam svojho anjela pred tvojou tvárou, ktorý pripraví tvoju cestu pred tebou. Lebo hovorím vám, že väčšieho proroka medzi splodenými zo žien nad Jána Krstiteľa niktorého niet: ale menší v kráľovstve Božom je väčší ako on.
  Teraz má veľa ľudí nesprávne myslenie o Kristovi. Niektorí si myslia, že Kristus bol mamičkiným miláčikom. Kristus bol najväčším zo všetkých mužov. On bol mužom – príkladom. Nielen, že bol človekom, ale bol Bohom – Človekom. Bol to Boh s nami – Emanuel. Bol najpokornejší zo všetkých ľudí. Avšak človek môže byť prehnane pokorný. Môžeš sa natoľko pokoriť, až si z teba diabol urobí hračku. On bol tak pokorný, že umyl nohy Svojim učeníkom. On mal v sebe toľko odpustenia, že sa modlil za tých, ktorí vbili klince do Jeho rúk. Bol však natoľko mužom, že uplietol remienky a vyhnal peňazomencov z domu Božieho. Áno, Ján bol natoľko človekom, že bol tichý a pokorný. On bol natoľko mužom, že stál na brehu Jordánu. Nepotreboval nejakú veľkú synagógu alebo aulu, kde by mohol kázať. On bol pokorný, on si vybral šíre nebo. Bol natoľko pokorný, že nevyzýval ľudí k tomu, aby mal dostatok peňazí k pastorovaniu v ich zbore. Živil sa poľnými koníkmi a medom z divočiny, kobylkami, ktoré vtedy prilietali do toho kraja. Sú to veľké poľné koníky; marinoval ich, údil a pripravoval rôznymi spôsobmi, aby sa mohol nejako živiť. Vďaka tomu žil. Jeho odevom bol kus ovčej kože, ktorou sa zavinoval. Ježiš povedal, „Čo ste prišli vidieť? Človeka, ktorý podlieha farizejom – trstinu klátiacu sa vo vetre? Človeka, ktorý stojí na strane sadúceov, keď sú vo vláde? Jedného dňa je tým a druhého zase niekým iným?“ Povedal, „Asi ste sa neprišli pozrieť na niekoho takého?“ Povedal, „Asi ste sa neprišli pozrieť na niekoho elegantne oblečeného? Nie. Na nejakého intelektuála? Nie. A tak na koho ste sa prišli pozrieť?“ On povedal, „Choďte a povedzte Jánovi, čo sa tu deje. Chromí chodia, slepí vidia, hluchí počujú, mŕtvi sú kriesení k životu a chudobným sa zvestuje Evanjelium. Požehnaný, kto sa nado mnou nepohoršuje.“ Ó, priatelia. To bolo znamenie Mesiáša. To bolo znamenie, ktoré mu ukázal. A to je znamenie, že skutočná dnešná Cirkev svätosti, aj keď oni robia chyby, napriek tomu je znamením, že sú povolaní Ježišom Kristom: muži aj ženy, ktorí stoja v obrane nefalšovaného Evanjelia spasenia pre duše chudobných a tých, ktorí sú v núdzi. Nie je to nejaká aristokratická smotánka, ktorá sa vo svojich cirkvách oblieka tak, že chudobný človek sa medzi nimi cíti nesvoj, ale je to pokorná skupina ľudí. Im je hlásané Evanjelium. Nemocní sú uzdravovaní, pretože oni sa modlia za nemocných. Boh potvrdzuje ich službu znameniami a zázrakmi. Tam je Evanjelium kázané chudobným. Choďte a podajte Jánovi tieto zvesti.

W. M. Branham, Čo ste vyšli vidieť?, 59-1001

Dnes čítaj: 2. Mojžišova 37; Nehemiáš 7; Izaiáš 65:1-10; Lukáš 7:24-50.