Kološanom 4:2 » Na modlitbe zotrvávajte bdejúc v nej s ďakovaním
Večer kľačíme a hovoríme, „Pane, požehnaj toho-a-toho a urob to a pomôž Jánovi, urob to všetko.“ Robíte z Boha talizman alebo si z Neho robíte nejakého poslíčka. „Bože, urob to, urob tiež tamto a urob to.“ Ježiš nám nepovedal, že sa máme týmto spôsobom modliť. Povedal, aby sme sa modlili takto, „Otče náš, ktorý si v nebesiach, nech sa posvätí Tvoje meno! Nech príde Tvoje kráľovstvo! Nech sa stane Tvoja vôľa ako v nebi, tak aj na zemi.“ Ale my sa snažíme Bohu nariaďovať, čo má pre nás urobiť.
A práve preto prichádza ochladnutie do cirkvi. Práve preto to veľké prebudenie, ktoré navštívilo túto krajinu, priviedlo milióny ľudí do cirkvi. Oni prišli k tomu, že využívajú tieto skúsenosti, a tak ďalej, ako tradíciu, miesto toho, aby boli zbožne ľútostiví a dovolili Duchu Svätému robiť svoju prácu v moci svojho úradu vo vašom vnútri, tvoriac vo vás nový život a učiniť vás tak dychtivými po tom, aby ste išli do cirkvi, pretože mimo cirkev nemôžete vydržať. Teda, o to práve ide. Nejde o to – podpísať prihlášku a pripojiť sa, a tak ďalej. Ide o to – mať Kristov život v sebe, On túži po tom, aby do teba vošiel, je niečo v tebe, čo ťa k tomu núti.
Ako som povedal včera počas krátkeho rozhovoru jednému mladému človeku. Povedal som mu, že keď som bol revírnikom v Indiane, často som chodieval okolo malého prameňa. Bol to vždy ten najšťastnejší prameň, aký som vo svojom živote videl. Tie veľké pramene v Indiane, oni klokocú tou príjemnou studenou vodou, vápenatou vodou. A jedného dňa som sa posadil pri tom prameni, aby som s ním prehovoril, myslím, že Mojžiš by si tiež tak sadol pri horiacom kríku, aby s ním rozprával. A povedal som, „Pramienok, čo ťa robí takým šťastným, že bez prestania klokoceš? Keď prichádzam v zime, klokoceš. Keď prichádzam na jar, na jeseň, v lete, kedykoľvek, klokoceš. Je to azda preto – si taký šťastný preto, že sem prichádzajú králici a pijú z teba? No, keď by on mohol prehovoriť, povedal by, „Nie, to nie je kvôli tomu.“
Povedal by som, „Dobre, možno je to preto, že jelene prechádzajú okolo a pijú z teba?
On by povedal, „Nie, nie je.“
Povedal by som, „No, dobre, možno je to preto, že čas od času prichádzam a pijem z teba?“
On by povedal, „Nie, nie je to tak. Som rád, že všetci prichádzajú a pijú, ale to nie je dôvod, prečo celý čas klokocem.“
„Dobre, čo teda spôsobuje, že takto klokoceš? Čo ťa robí takým šťastným, vždy pretekajúcim?“
Keby mohol hovoriť, povedal by, „To nie som ja, je niečo za mnou, čo ma vytláča.“
Tak je to s kresťanským prežitím. To nie je niečo, k čomu sa snažíš dopracovať. Je to Niečo, čo je za tebou, čo pracuje v tebe. Je to život večný, ktorý sa dvíha, vytryskuje. Tak ako On povedal tej žene pri studni, „...budú to pramene vody tryskajúce k večnému životu.“ Niečo je vo vnútri veriaceho, ktorý bol stotožnený s Kristom, pretože on vie, že On je nažive. Ale my nechceme, aby sa to stalo tradíciou.
W. M. Branham, Omilostenie, 63-1028
Dnes čítaj: 1. Samuelova 28; Žalm 121; Daniel 7:15-28; Kološanom 4.