1. Samuelova 30:3,6» A keď prišiel Dávid a jeho mužovia k mestu, videl, že hľa, je spálené ohňom, a že ich ženy, ich synovia aj ich dcéry sú odvedené do zajatia. A Dávidovi bolo veľmi úzko, lebo ľud hovoril, aby ho ukameňovali, pretože horkým žiaľom bola naplnená duša všetkého ľudu, lebo každý žialil nad svojimi synmi a nad svojimi dcérami. Ale Dávid sa posilnil v Hospodinovi, svojom Bohu.
Pred nedávnom sme išli s bratom Moore na juh do Louisiany do jedného mestečka, do malého zboru, kde sme mali mať zhromaždenie. A jeho milovaná dcéra a žena a všetci išli s nami. A mal som so sebou kufor, ktorý mi dali pred mnohými rokmi istí ľudia v Kalifornii, a práve som si kúpil nový oblek. Ten som mal v tom kufri a starý som mal na sebe. A on nechal ten kufor ležať na streche svojho auta, zatiaľ čo sme rýchlo prechádzali Louisianou. A keď sme tam došli, naraz sme zistili, že kufor hore nie je, bol fuč. Nemal som ani vreckovku. A tak ho to veľmi trápilo.
Povedal som, „Ó, môj Pán sa o to postará.“ Všetko moje oblečenie, úplne všetko bolo vo vnútri, okrem montériek, ktoré zostali doma. A tak on povedal, „Brat Branham, pôjdem a kúpim ti nový oblek.“ Povedal som, „Nie, to je v poriadku.“
On povedal, „Nemáš šancu, brat Branham, stratili sme ho niekde po ceste, ďaleko na severe. V blízkosti tej cesty žije veľa černochov. Nuž, ak niekto išiel tou cestou a našiel ten kufor, potom v prvom rade...“
Povedal som, „Moja Biblia je vo vnútri, mám ju podpísanú.“
On povedal, „No, keď by niekto našiel ten kufor, brat Branham,“ povedal, „tak pôjde a rozpredá oblečenie,“ a takto podobne pokračoval.
Povedal som, „No, možno ho potrebuje viac ako ja. Hoci ho dal Pán mne, možno ho potrebuje viac než ja, a tak ho Boh dal jemu. No, a ak našiel moju Bibliu a pozná ma, určite mi to prinesie.“
On povedal, „Ó, nie, brat Branham, ak to nájde nejaký hriešnik, tak to oblečenie predá. A ak to nájde kresťan, tak postrihajú tie obleky na kúsky a rozdelia si ich medzi sebou ako modlitebné kúsky látky. Nemáš žiadnu šancu.“
A tak som povedal, „Dobre, budeme jednoducho dôverovať Pánovi.“
Prešli dva dni a brat Brown, ktorý tam bol, povedal, „Chcem tiež prispieť. Trvám na tom, aby som ti zaobstaral nejaké nové oblečenie.“ Povedal som, „Nie, Pán ich nejakým spôsobom prinesie späť.“
Uplynuli dva alebo tri dni a on povedal, „Vidíš?“ Brat Jack jednoducho trval na tom, že mi za každú cenu kúpi nejaké nové oblečenie. A tak sme zašli k bratovi Brownowi, on bol práve na odchode, chystal sa ísť ku mne a presvedčiť ma, aby som si išiel zaobstarať nové oblečenie. A práve v tej chvíli, keď brat Brown vychádzal, zazvonil telefón. Bol to starý farebný brat, ktorý telefonoval, povedal, „Je tam brat Branham? Našiel som jeho kufor, a že je už na ceste.“
Dôverujte Pánovi. Amen! Čokoľvek to je, všetky veci napomáhajú ku nášmu dobrému. Keď sa stanete Kresťanmi, jednoducho nemôžete prehrať.
W. M. Branham, Jób, 55-0223
Dnes čítaj: 1. Samuelova 30; Žalm 123; Daniel 8:13-27; 1. Tesaloničanom 2.