Rodinný oltár II, 17.október
A Ježiš sadnúc si naproti chrámovej pokladnici díval sa, jako hádzal zástup kovové peniaze do pokladnice. A mnohí bohatí hodili mnoho. A prišla jedna chudobná vdova a hodila dva haliere, čo je štvrtinou groša. Vtedy si privolal svojich učeníkov a povedal im: Ameň vám hovorím, že táto chudobná vdova hodila viac ako všetci, ktorí hádzali do pokladnice. Lebo všetci hodili z toho, čo im zvyšovalo, ale ona zo svojho nedostatku hodila všetko, čo mala, všetko svoje živobytie. (Marek 12:41-44)Od mojej cirkvi dostávam plat: sto dolárov na týždeň, to je to, čo dostávam od mojej cirkvi. Ale zhromaždenie musí byť podporované. A potom, ľudia, zároveň, vy máte rodiny a deti. Mnohí sa ma pýtajú, "Hneď, ako odtiaľto odídeš, prídeš do nášho zboru? Mal si teraz len málo času." Pôjdem naspäť do mojej modlitebne, na malé prebudenie kvôli nim, len kvôli nim, vyučovať, ako prijať Ducha Svätého, a tak ďalej. Vidíte, my máme baptistické pozadie, a tak chceme s nimi vojsť do tej skutočnej veci. Tak ten dôvod, že nejdem, je kvôli tomu, že ak by som išiel na ďalšie zhromaždenie, matky a otcovia by vzali zo svojich vrecák, aby podporili zhromaždenie a možno tým maličkým by na Vianoce niečo chýbalo, a to by spôsobilo, že by som sa cítil hrozne zle. Rozumiete? Tak, ja prídem naspäť po Vianociach, a potom odtiaľ znova začneme. Ale pred Vianocami jednoducho rád všetko nechávam tak. A želám si, aby som bol finančne tak schopný, že by ste dokonca nikdy nemuseli spomenúť obete. Raz som to urobil s jedným šekom na veľkú sumu, ktorý mi chcel niekto dať, bolo to viac, než som pomyslel, že by malo byť dané, ale ja som to neprijal. A tak ten brat povedal, "No, poviem ti, čo urobím, zoberiem ten šek, a keď prídeš a budeš u nás robiť zhromaždenie, nevyberieme ani jednu obeť alebo niečo." Povedal som, "To je výborné; urobím to." Potom som to povedal, urobil som to a nebol to úspech. Ľudia musia niečo na zhromaždení mať. Vidíte, je to ich zhromaždenie. A oni ma stretli na ulici a pýtali sa ma, "Čo sa deje na tomto zhromaždení? My nemáme na tom účasť; oni dokonca ani nevyberajú obete." Tak obeť je súčasťou uctievania. Je to tak. Viem to lepšie než kedykoľvek predtým, od toho dňa, keď som išiel dať naspäť Hattie Wright tých dvadsať dolárov, ktoré prisľúbila dať na novú modlitebňu v Jeffersonville; Pán povedal, "Nechaj ju tak." A o pár minút neskôr som uvidel, prečo On povedal, nechaj ju tak. Sľúbil som vo svojom srdci, že sa nikdy nebudem pokúšať zastaviť niekoho, kto by chcel dať niečo na Kráľovstvo Božie. Veľakrát som to urobil, odmietol som to práve tak rýchlo, ako som len mohol. A uvedomil som si, že keď som to robil, tak som tých ľudí okradol, pretože Boh s tým mal plán, inak by to On tak nedal. Ja neverím v žobranie, nie veru. Ja neverím v žobranie od ľudí, ale len to povedzte ľuďom a nechajte to tak. Boh sa stará o to ostatné. Veríte tomu? Iste, On sa stará. On to kladie na srdcia ľudí. Ale myslím si, že veľakrát On položil na ich srdcia, aby niečo urobili, a potom som sa ja otočil a dostal som sa s tým do konfliktu skrze to, že som povedal, "Nie, nevezmem to, nie veru, neurobím to." A rozmýšľam o Ježišovi, pri tej malej vdove, ktorá tam vložila celé svoje živobytie, tri centy, a ten bohatý človek tam vložil tisíce dolárov. Ale On ju nikdy nezastavil; On ju nechal, aby to urobila, pretože vedel, čo On pre ňu urobí.
W. M. Branham, Jehova zázrakov, 59-1126
Paralelné miesto Písma: Lukáš 21:1-4