1. Timoteovi 4:1-5 » Ale Duch hovorí výslovne, že v neskorších časoch odstúpia niektorí od viery, ktorí budú počúvať bludných duchov a učenia démonov, hovoriacich v pokrytstve lož, majúci žhavo poznačené vlastné svedomie, ktorí budú zbraňovať ženiť sa a prikazovať zdržovať sa pokrmov, ktoré Boh stvoril na požívanie s ďakovaním pre veriacich a poznavších pravdu. Lebo každé stvorenie Božie je dobré, a nič nie je na zahodenie, čo sa prijíma z ruky Božej s ďakovaním, lebo sa posväcuje slovom Božím a modlitbou.
Keď sme pricestovali do Indie a uvideli sme tých úbohých ľudí ležiacich na ulici a zomierajúcich od hladu – mladé matky so svojimi nemluvniatkami žobrajúce o niečo, pretože samé zomierali od hladu, nedovolili však zomrieť svojmu dieťaťu. A len za tak málo, za štvrtinu, pár pencí, alebo niečo také, ak by raz za tri dni mohli získať jedlo v tejto čiastke, mohli by prežiť. Nemajú žiaden domov, kam by sa mohli uchýliť. Keď sa jednoducho unavia, ľahnú si na ulici. A stará vyziabnutá sviňa, ani takto veľká, s bokmi vpadnutými od hladu, obchádzala okolo, cez tých ľudí. A starý cap, tackavým krokom prekračoval tých ľudí. A oni páchnu. Ach, nikdy ste nevideli takú spleť, v akej je India. Samozrejme, bolo to tak vždy. To nie je nič nové.
Ako viete, oni asi pred šesťsto rokmi získali svoju nezávislosť na základe bankrotu z Anglicka. A oni sú veľmi zvláštnymi ľuďmi. V celej Indii medzi tými miliónmi, ktoré som videl, som nevidel človeka, ktorého končatiny hore, v stehne, tu hore, by boli takto silné, všetci sú naozaj vychrtlí, vychudnutí na kosť. A z môjho okna to bol srdcervúci pohľad, môj syn, ktorý tam vzadu sedí a počúva, sedel pri okne a pozoroval tých ľudí, ako sedia na tých uliciach. Keď prišli na to, kde som ubytovaný, tí malomocní bez rúk, mali len niečo ako malé pahýle, ktoré dvíhali hore, žobral o niečo na jedenie alebo čokoľvek; bez chodidiel, celý biely malomocenstvom. A jeden druhému neboli schopní pomôcť, ťažko. Ach, bol to ten najžalostnejší pohľad, aký len môžete vidieť.
A ja som povedal misionárom, povedal som, „Ja to jednoducho nemôžem zniesť.“ Rozdal som na uliciach všetko, každučký cent, ktorý som mal. A pomyslel som si, „Oni majú rovnaké právo jesť, ako majú moja Sára a Rebeka.“
A vy, ľudia, si nedokážete uvedomiť, akí ste požehnaní. Nuž, to je pravda, vy si to neuvedomujete. Viete, mali by ste pozrieť hore a vidieť, odkiaľ to prichádza. Ale Američania sú ako sviňa pod jabloňou. Viete, celý deň jej budú padať jablká na hlavu a ona ich bude žrať, ale nikdy sa nepozrie hore, odkiaľ oni padajú. A takí sme. Nikdy nás to nenapadne. Myslím to všeobecne; nemám na mysli vás ľudí tu. Vy ste kresťania. Ale mám na mysli ľudí všeobecne, že si neuvedomujú, akí sú požehnaní a ako sa majú dobre.
W. M. Branham, Slovo sa stalo telom, 54-1003M
Dnes čítaj: 2. Samuelova 9; Žalm 133; Hozeáš 3; 1. Timoteovi 4.