V raných dobách otroctva na juhu prichádzali obchodníci a kupovali ľudí a zotročovali ich. A oni boli smutní, pretože boli ďaleko od svojho domova, a preto sa už jednoducho nikdy nemohli cítiť dobre. Oni sa už nemali nikdy vrátiť domov. Bolo tam neustále bičovanie a stále bitie, až z toho boli všetci skľúčení na duchu. A jedného dňa prechádzal okolo obchodník s otrokmi a kupoval nejakých otrokov na plantáž. Ó, všimol si jedného z tých mužov – mladého chlapca stojaceho vzpriamene so zdvihnutou hlavou, oni ho nikdy nemuseli bičovať. On bol vo svojej práci vždy na mieste. A tak ten obchodník s otrokmi povedal, „Prenechaj mi toho otroka. Dám ti za neho, koľko budeš chcieť.“ A jeho majiteľ povedal, „Ale on nie je na predaj.“ Obchodník sa opýtal, „Čo ho tak odlišuje od iných otrokov? Je snáď ich dozorcom?“ On odpovedal, „Nie, on je iba jednoduchým otrokom.“ Opýtal sa, „Kŕmiš ho inak ako tých ostatných otrokov?“ Odpovedal, „Nie, on jedáva v jedálni s ostatnými otrokmi.“ Povedal, „No, pravdepodobne sa s ním zaobchádza o trochu lepšie.“ „Nie, zaobchádza sa s ním úplne rovnako ako s ostatnými otrokmi.“ Opýtal sa, „Čo ho teda robí tak veľmi odlišným od ostatných otrokov?“ On odpovedal, „Sám som sa tomu dlhý čas čudoval. Ale jedného dňa som zistil, že tam ďaleko v jeho vlasti je jeho otec kráľom kmeňa. A on, napriek tomu, že je odlúčený od svojho domova, si je stále vedomý toho, že je synom kráľa, a podľa toho sa aj správa.“ Ó, my, kresťania, aj keď sme odstrčení od sveta a sme nasmerovaní do neba, poddanými Pána Ježiša, mali by sme sa správať ako synovia a dcéry Božie. Pýcha nás od toho zdržuje. Bojíme sa, že niekto niečo proti nám povie. Keď Duch žehná, mnohí sa hanbia povedať „amen.“ Sú mnohí, ktorých Pán Ježiš dokázal uzdraviť z ich nemocí, a oni sa pre svoju pýchu boja vo svojej kancelárii svedčiť ku sláve Božej. Mnohí sa boja postaviť a povedať, „Prijal som Krista ako svojho osobného Spasiteľa a bol som naplnený Duchom Svätým“; hanbia sa. Ó, ja milujem tú krátku, starú pieseň, ktorú sme spievali pred rokmi, tam v horách, „Ja pôjdem tou cestou s hŕstkou opovrhnutých Božích. Začal som s Ježišom a prejdem tú cestu.“ Nehanbím sa za Evanjelium. Pavol povedal, „Ono je mocou Božou.“ Pýcha, ó, aká je to hrozná vec.Rimanom 1:16-17 » Lebo sa nehanbím za evanjelium Kristovo, lebo je mocou Božou na spasenie každému veriacemu, Židovi predne i Grékovi. Lebo spravedlivosť Božia sa v ňom zjavuje z viery vo vieru, jako je napísané: Ale spravedlivý bude žiť z viery.
W. M. Branham, Jeho zázraky do vykonania, 58-0112A
Dnes čítaj: Jozue 2; Žalm 50; Ezechiel 10; Rimanom 1:16-32.