Vtedy rušal Mojžiš Izraela od Červeného mora, a vyšli na púšť Šúr a išli tri dni tou púšťou a nenašli vody. Potom prišli do Mary, ale nemohli piť vodu z Mary, lebo bola horká. Preto bolo nazvané meno toho miesta Mara [Horkosť]. A ľud reptal proti Mojžišovi a vravel: Čo budeme piť? A Mojžiš kričal k Hospodinovi; a Hospodin mu ukázal drevo, ktoré keď hodil do vody, voda sa stala sladkou. Tam mu vydal ustanovenie a súd a tam ho zkúsil. A riekol: Ak budeš naozaj poslúchať hlas Hospodina, svojho Boha, a budeš robiť to, čo je spravedlivé v jeho očiach, a priložíš ucho k jeho prikázaniam a budeš ostríhať všetky jeho ustanovenia, niktorej z nemocí, ktoré som doložil na Egypt, nedoložím na teba, lebo ja Hospodin som ten, ktorý ťa uzdravuje. (Exodus 15:22-26)
A prednedávnom tu v Houston, Texas, bolo to vzaté do debaty, kde prišiel baptistický kazateľ a povedal, že som bol náboženským fanatikom a mal by som byť vyhnaný z mesta; a on to mal urobiť. A ja som sa s ním nehádal. Ale pán Bosworth prijal výzvu a tej noci, keď sa v tom Sam Houston Coliseum zhromaždilo tisíce ľudí, oni o tom diskutovali. A, samozrejme, on ani nezačal. Pán Bosworth sa ho len opýtal jednu otázku; tým to bolo vybavené.
Povedal, „Boli vykupiteľské mená Jehovu aplikované na Ježiša, áno alebo nie?“
Ak On nebol Jehova-Jireh, potom nebol Pánovou poskytnutou Obeťou, nebol Ježišom Kristom, Synom Božím, a tak sme stále v hriechu.
A ak On bol Jehova-Jireh, potom bol tiež Jehova-Rafa, pretože tie zlúčené mená sú neoddeliteľné; Ježiš Kristus, Uzdravovateľ, Ten istý včera, dnes i naveky. A tak, tým to bolo tentokrát naveky vybavené.
W. M. Branham, Prečo sa modlím za chorých, 54-0314