A keď uvidel Gedeon, že to bol anjel Hospodinov, povedal Gedeon: Ach, Pane Hospodine, istotne preto som videl anjela Hospodinovho tvárou v tvár, aby som zomrel. Ale Hospodin mu riekol: Pokoj ti! Neboj sa, nezomrieš. A Gedeon tam vystavil Hospodinovi oltár a nazval ho: Hospodin je pokoj. A oltár je ešte, až do tohoto dňa, v Ofre Abiezerovej. (Sudcov 6:22-24)
V tomto malom meste, v malej maštali, v mestskej maštali, ktorá bola dole vedľa útesu, tam vzadu v tom útese bola jaskyňa a odtiaľ cez tie malé dvere vyšlo Knieža Pokoja, narodil sa v maštali, v malej debni so slamou, ktorá tam bola niekde položená; tie chlievy boli naplnené hnojom, a tak ďalej, ale odtiaľ vyšlo to veľkolepé Knieža, Semeno ženy, odtiaľ vyšiel Spasiteľ sveta, odtiaľ vyšiel Sám Jehova vo forme Človeka, vyšiel z tej malej skromnej maštale v Betleheme. Nie v nejakom kráľovskom paláci, narodený kráľovsky; ale On prišiel tam z toho skromného miesta, tam pri hromade hnoja, a bol zabalený do látok. Ako hovorí tradícia, bolo to vzaté z jarma vola, s čím orali.
Chudobní ľudia. Jozef a Mária, obaja naozaj chudobní a tu boli v tejto malej maštali. Akým pokorným Boh činí Samého Seba. A potom sa snažíme zo seba robiť niečo veľké. Či nemôžete vidieť, ako Boh pokoruje Samého Seba a berie veci, ktoré nie sú, aby mohol priviesť do uskutočnenia Svoje veľkolepé zasľúbenia. Ako ten malý Jehova leží v maštali, zabalený v látke vzatej z jarma, z šije jarma, kde bol vôl. A zabalili do toho Knieža Pokoja. Ó. Kým sme potom my? Čo si zaslúžime? Ak Boh môže Samého Seba takto pokoriť, nemali by sme byť schopní pokoriť samých seba, aby sme sa stali Jeho služobníkom, ak On učinil takéto veci? Nemôžeme zabudnúť na svoje veľké hodnosti a veci tohto sveta a odsunúť sa od toho a pokoriť sa tieto vianoce pred Ním? A byť... Ukážme Mu naše uznanie za to narodenie a tú pokoru skrze to, že pokoríme samých seba a prijmeme Jeho Slovo.
W. M. Branham, Prečo malý Betlehem?, 63-1214