Musíme veriť Bohu. Musíme Ho brať za Jeho Slovo. Nemôžeme sa snažiť niečo vymyslieť, ale len to, čo Boh hovorí, pravý Duch Boží spečatí každé Božie Slovo s „amen.“ Duch Svätý napísal Slovo. A keď Duch Svätý napísal Slovo a Duch Svätý je v tebe, ako to môže povedať, „No, to bolo pre iný vek“? Ako to môže, keď je povedané, „Ježiš Kristus je ten istý včera, dnes i naveky,“ a snažíš sa to umiestniť mimo, do minulého veku alebo do veku, ktorý príde? Človek je stále taký istý. Stále ďakuje Bohu za to, čo urobil, pozerá sa dopredu, čo bude robiť, a ignoruje to, čo On robí teraz. Takýto je človek stále. A dnes robí to isté. To je človek. A musíte sa z toho dostať. Musíte dovoliť, aby myseľ, ktorá bola v Kristovi, bola vo vás. Božia práca pri človeku je vždy v pokore. On nikdy nekoná s ľuďmi vo veľkých teologických termínoch. Povedzte mi, kedy to len raz urobil. Nikdy. On robí samého Seba jednoduchým. A človek to chce urobiť komplikovaným. On robí Seba veľkým, cez to, že sa robí jednoduchým. Ale tak, keď človek dosiahne trochu vzdelania alebo niekoľko titulov, vie tak veľa, že mu už nemôžete nič povedať. Ale keby pokračoval v stávaní sa veľkým natoľko, že by sa mohol stať malým, až nebude vedieť nič, potom to bude v poriadku. Ale on sa nedokáže stať takým veľkým. Vidíte? On sa len nedokáže stať takým veľkým. A Boh je takým veľkým. On je tak veľký, že sa dokáže znížiť. Ale my nedokážeme byť dostatočne veľkí, aby sme sa unížili. To je ten rozdiel. A tak Boh sa ukrýva v pokore a jednoduchosti. A svetská múdrosť sa pozerá priamo ponad to. Niet divu, že Izaiáš povedal, „Kto uveril našej zvesti? A komu bolo zjavené rameno Pánove?“ Ježiš povedal, „Ďakujem Ti, Otče neba a zeme, že si to skryl pred očami múdrych a rozumných a zjavíš to nemluvňatám, čo sa budú učiť.“ Pokora, jednoduchosť, pozoruj, ako Boh robí Samého Seba jednoduchým.
A hoci učinil tak mnoho divov pred nimi, neverili v neho, aby sa naplnilo slovo proroka Izaiáša, ktoré povedal: Pane, kto uveril našej kázni? A rameno Pánovo komu je zjavené? Preto nemohli veriť, že zase povedal Izaiáš: Oslepil ich oči a zatvrdil ich srdce, aby očami nevideli, srdcom nerozumeli a neobrátili sa, aby som ich neuzdravil. To povedal Izaiáš, keď videl jeho slávu a hovoril o ňom. No, zároveň aj mnohí z kniežat uverili v neho, ale pre farizeov nevyznávali, aby neboli vyobcovaní zo synagógy, lebo viacej milovali slávu ľudí ako slávu Božiu. (Ján 12:37-43)
W. M. Branham, Boh skrývajúci sa v jednoduchosti, 63-0412E