2. Kráľov 1:9-12 » A poslal k nemu veliteľa nad päťdesiatimi a jeho päťdesiatich, a tak išiel k nemu hore. A hľa, sedel hore na vrchu. A hovoril mu: Mužu Boží, kráľ hovoril: Sídi! Ale Eliáš odpovedal a hovoril veliteľovi nad päťdesiatimi: A jestli som ja muž Boží, nech sostúpi oheň s neba a strávi teba i tvojich päťdesiatich! A sostúpil oheň s neba a strávil jeho i jeho päťdesiatich. Opät poslal k nemu iného veliteľa nad päťdesiatimi i jeho päťdesiatich, ktorý odpovedajúc vravel mu: Mužu Boží, takto hovorí kráľ: Sídi rýchle! A Eliáš odpovedal a hovoril im: Ak som ja muž Boží, nech sostúpi oheň s neba a strávi teba i tvojich päťdesiatich! A sostúpil oheň Boží s neba a strávil jeho i jeho päťdesiatich.
Koniec koncov zákon nebol spasiteľom. Zákon bol väzením. Zákon ti iba oznamoval, že si hriešnikom. Zákon poukázal na tvoj hriech, ale nemal žiadne východisko. Ak príde policajt a zatkne ťa, uvrhne ťa do väzenia, to je zákon. On ukazuje na to, že si hriešnikom, ale ako sa dostať von? To je už iná vec. Zákon bol len učiteľom. On poukázal na hriech.
A potom, čím bol Eliáš? Eliáš bol Božou spravodlivosťou. Teda, žiaden človek nemôže byť spasený skrze zákon, a preto už viac nechcem počúvať Mojžiša. Nikto nie je skrze to spasený. Teda, nikto nemôže byť spasený skrze Zákon. V ňom nie je vôbec žiadne milosrdenstvo. A tak nemôžete byť spasení skrze vaše skutky, skrze Zákon, a tým dochádzame k tomu, čo znamenal Eliáš. On bol Božou spravodlivosťou.
Eliáš vystúpil na horu. A bol tam, aby sa ukázalo, že bol spravodlivosťou. Boh mu povedal, aby tam išiel a zostal tam. A keď to urobil, kráľ poslal päťdesiat mužov so slovami, „Zostúp odtiaľ, Eliáš, chcem s tebou hovoriť.“
Eliáš sa zodvihol a povedal, „Ak som mužom Božím, nech zostúpi oheň z neba a pohltí vás.“ A oheň spadol z neba a zabil tých päťdesiatich: spravodlivosť. To bolo zasahovanie do Božieho územia. Kto chce spravodlivosť? Chcel by si dnes vedieť, kto v tejto cirkvi bude prosiť o spravodlivosť? Ja nie. Ja žiadam o milosrdenstvo, nie o spravodlivosť. Ja si plným právom zasluhujem to, aby som zomrel a išiel do pekla. Ale je to Božia milosť, ktorá mi dáva spasenie, nie spravodlivosť. Tú nechcem.
„Ách,“ povedal kráľ, „to mohla byť náhoda. Bol to blesk, ktorý udrel z neba. Pošleme ďalších päťdesiat.“
A poslal ďalších päťdesiat a ten starý prorok sa uniesol v krutej Božej spravodlivosti a povedal, „Ak som muž Boží, nech Boží oheň zostúpi z neba a spáli vás.“
A on znova spadol dolu a spálil ďalších päťdesiat. Takže to nebola náhoda. Bola to Božia spravodlivosť. Ako sa niekto opováži povedať, „Prajem si spravodlivosť.“ Ja nechcem spravodlivosť, chcem milosrdenstvo.
W. M. Branham, Jeho počúvajte, 57-0519A
Dnes čítaj: 2. Kráľovská 1; Príslovia 27; Sofoniáš 1; 2. Jána.