Žalm 146:5-6 » Blahoslavený je ten, komu je silný Boh Jakobov na pomoc, jeho nádej na Hospodina, jeho Boha, ktorý učinil nebesia i zem, more i všetko, čo je v nich, ktorý ostríha pravdu na veky,
Viete, že to telo, v ktorom dnes ráno prebývate, tu bolo desaťtisíc rokov pred tým, ako sa na tejto zemi vôbec nachádzala jediná známka života? Keď Boh tým starým telesom vznášajúcim sa priestorom otáčal okolo slnka a točil s ním okolo vlastnej osi a tvoril na ňom vápnik, draslík, naftu, a tak ďalej, vtedy mal vo Svojom veľkom úmysle, že ty budeš dnes ráno sedieť pri tomto stole. Ó, haleluja! On je nekonečným Bohom.
Keď sa tesár púšťa do stavby domu, ako to robí? Zo všetkého najskôr rozloží všetok stavebný materiál. On má vo svojej mysli práve to, čo sa chystá postaviť. Boh to mal pred tým, ako na svete existovala jediná známka života. On mal tvoje telo položené pred sebou. Ak nie, z čoho ono vzniklo? Práve preto s ňou otáčal, prevracal a otáčal. On ju chcel mať takto odvrátenú k slnku, a to vytvorilo draslík. A otočil ju späť týmto smerom, a to vytvorilo vápnik. Otočil ju späť, a to vytvorilo naftu. Ó, nech je požehnané Jeho Sväté Meno.
Čoho sa máme obávať? Mali by sme byť najslobodnejšími a najšťastnejšími ľuďmi zo všetkých. A nemusíme o tom pochybovať. Boh je medzi nami a dokazuje to. To je pravda. A je to podľa Jeho Slova a Jeho Ducha.
Nuž, preberme to. Naše telá, než bolo skončené tvorenie zeme, naše telá, v ktorých teraz žijeme, ležali na zemi: draslík, vápnik, ropa, a tak ďalej. Nuž, trochu si to predstavme, nech nám to neunikne.
A potom, čo bola zem stvorená, a všetko, čo sa nachádzalo na jej povrchu, bolo holou pustatinou, nebol na nej žiaden život, nebolo na nej nič, čo by sme mohli nazvať životom, a ležal v nej všetok materiál ku stvoreniu našich tiel. A môžem počuť Boha, ako hovorí veľkému Duchu Svätému, „Teraz vyjdi a vznášaj sa nad zemou.“ Nuž, my vieme, že slovo „vznášať“ znamená starať sa, ako sliepka o svoje kuriatka, alebo vŕkať ako holubica volajúca svojho druha. „Choď a vznášaj sa nad celou zemou.“
No, a tak si to teraz budeme musieť predstaviť, aby sme z toho mohli vytvoriť drámu. A potom ten veľký Duch Svätý vyšiel a rozprestrel Svoje krídla nad zemou a začal sa za istým účelom vznášať. A bolo to preto, aby prebudil niečo, čo by odzrkadľovalo to, čím bol Boh. Tak, ako som povedal minulý večer, „Kto bol skôr, hriešnik alebo Spasiteľ?“ O čom to všetko hovorí? Kto bol skôr, Uzdravovateľ alebo nemoc? Ale, samozrejme, že Uzdravovateľ. Dobre, prečo sme sa teda vôbec stali hriešnikmi? Muselo sa to stať týmto spôsobom. Ak je Boh Spasiteľom, musel mať niečo, čo mohol spasiť. A tak nič sa nedeje nesprávne; všetko sa deje jednoducho Jeho spôsobom. Teda, toto nemôžem povedať hriešnikom, toto hovorím kazateľom a Božím deťom. Všetko prebieha správne, bez ohľadu na to, čo robíme alebo čo nerobíme, to všetko dopadne dobre. Pretože čokoľvek Boh predzvedel, to On ustanovil. Nuž, všimnite si, tak, ako to prebieha, tak to je. Vyvíja sa to správne, nie je treba, aby sme sa starali, pretože to bude v poriadku.
W. M. Branham, Musíte sa znova narodiť, 58-0619B
Dnes čítaj: 2. Samuelova 22:1-23; Žalm 146; Joel 2:1-17; Židom 3.