Rodinný oltár II, 13. november
To som vám hovoril nato, aby ste sa nepohoršili. Vypovedia vás zo synagóg, ba ide hodina, aby každý, kto vás zabije, sa domnieval, že tým koná Bohu službu. A to vám urobia preto, že nepoznali ani Otca ani mňa. Ale to som vám hovoril nato, aby ste, keď prijde tá hodina, pamätali na to, že som vám to ja povedal. Ale toho som vám nepovedal od počiatku, pretože som bol s vami. (Ján 16:1-4)
A tak sme zistili, že v každom prebudení, ktoré sa kedy zrodilo na svet, produkuje to dvojičky. Je to tak. Každé prebudenie má dvojičky. Majú tam skupinu, ktorí sú telesní veriaci, a skupinu duchovných veriacich. Každé prebudenie to produkuje: Ezav a Jakob.
A ako idú ďalej, prvá vec, ktorú zistíte, telesní veriaci začnú premýšľať, "No, títo ľudia zachádzajú príliš ďaleko. Radšej sa od nich oddelím." Oni idú naspäť do tej intelektuálnej časti. Chcú pastora, ktorý im bude hovoriť príjemné veci. Nechcú Duchom naplneného pastora, ktorý bude spoza kazateľne poslušný Duchu Svätému, ktorý bude kázať len Slovo práve tak, ako to je. Ako povedal Ján, "Položte sekeru ku koreňu stromu a nech triesky padajú tam, kam padnú." Mnohé cirkvi dnes zvolia, aby to šlo preč od ich kazateľne. Je to tak. Príde oddelenie, vždy sa to tak deje. Stalo sa to v metodistickom veku; stalo sa to v baptistickom veku; stalo sa to v letničnom veku; stane sa to v každom veku.
Kedysi John Wesley, čítal som o ňom článok a bolo tam povedané, že on šiel dole malou cestičkou. A on bol niečo ako protestujúci proti hriechu anglikánskej cirkvi a veciam, ktoré robili. A oni ho nazvali bláznom. "A všetci, ktorí žijú pobožne v Kristu Ježišovi, budú trpieť prenasledovanie." Boli by ste opovrhnutí a odmietnutí. "A ak nazvali Pána domu Belzebúbom, o čo viac budú nazývať Jeho učeníkov."
A bol tam jeden z tých hodnostárov anglikánskej cirkvi, veľký mohutný muž, zbadal Johna, ako prichádza, a on bol malý človek. A tak, tento veľký chlapík jednoducho zablokoval sebou samým cestu. Pán Wesley prikráčal blízko ku nemu. A nemohol okolo neho prejsť; povedal, "Prepáčte mi, pane. Ustúpili by ste nabok, aby som mohol prejsť?"
Tento človek povedal, "Nikdy neustupujem z cesty kvôli hlupákovi."
Pán Wesley zdvorilo sňal svoj klobúk, prekráčal okolo neho a povedal, "Ja to robím vždy." A tak si myslím, že tým to bolo jednoducho vybavené.
W. M. Branham, Počutie, prijatie a konanie, 60-0607