Ktorý pamätá na nás v našej poníženosti, lebo jeho milosť trvá na veky, a vytrhol nás z moci našich protivníkov, lebo jeho milosť trvá na veky, ktorý dáva pokrm každému telu, lebo jeho milosť trvá na veky. Oslavujte silného Boha nebies, lebo jeho milosť trvá na veky. (Žalm 136:23-26)
Skôr, než môže byť vyhrané akékoľvek víťazstvo, musia byť zaplatené veľké ceny. Ó, aké ceny. A niekedy sú veľmi veľké a robia veľké jazvy, trhajú. Ale aby sme mali horu, musíme mať údolie. Skôr, ako môžeme mať slnečný svit, musíme mať dážď. Skôr, ako môžeme mať svetlo, musíme mať noc. Skôr, ako môžeme mať to pravé, oni museli mať to zlé, inak by ste nikdy nevedeli, čo bolo zlé.
Ale aby bolo premožené a bola vyhraná tá najväčšia bitka, ktorá kedy bola, Niekto pred mnohými rokmi vystúpil z chvály. A nezobral na Seba formu Anjela. Neprišiel ako veľká osoba. Ale prišiel dokázať, že nie sú potrebné muškety a strely a atómové bomby, aby bola vyhraná vojna. Obliekol sa do pokory ako malé dieťa a narodil sa v jasliach. Nebolo ani len miesto pre Jeho narodenie, keď prišiel. Chcem, aby ste sa pozreli na rozdielny bojový materiál, ktorý použil.
No, celá Adamova rasa bola v otroctve. Tam boli, bez nádeje, bez Boha, bez šance, bez milosti, bez všetkého, čo im mohlo pomôcť. Tí veľkí nepriatelia z nižších sfér stratených ľudí ich zatvorili v temnosti. Nebolo cesty von. Nebolo nikoho, kto by mohol pomôcť. Nič sa nedalo urobiť. Vyzeralo to tak, že všetko je úplne stratené.
Ale náš Hrdina, ktorý prišiel dole zo slávy, zostupuje dole. Na zemi nebol žiaden človek, ktorý by mohol vykonať tú prácu. Oni boli všetci, svetsky hovoriac, na tej istej lodi. Všetci sme sa narodili v hriechu, sformovaní v neprávosti, prichádzame na svet hovoriac klamstvo. A nikto z nás nemohol pomôcť jeden druhému. Stáli sme bezmocní, porazení, v chaose, rozhádzaní. Nedokázali sme dodržiavať zákony a ceremónie, nachádzajúc ich slabosti, a tak ďalej, nedokázali sme to dodržať. A vyzeralo to tak, že celá ľudská rasa je zmarená.
A potom prišiel On, prišiel dole, lebo On bol na počiatku, Biblia hovorí, “On bol Slovo.” On bol Logos, ktoré vyšlo od Boha. A Logos, na počiatku bolo Slovo. A On sa stal Slovom. Potom, keď vystúpil na ten chválebný deň Veľkej noci, On sa stal nielen Slovom, ale stal sa Veľkňazom Svojho vlastného Slova. Ó, čo za chválebná vec, brat Neville. Len pomyslite. On nie je len Slovom, ale On je Veľkňazom Svojho vlastného Slova. Ako o tom môžeme pochybovať? Ako môžeme prichádzať ku Nemu a neveriť, že obdržíme to, o čo prosíme? Lebo On je Slovo a Prímluvca Slova. To Logos sa stalo Slovom a Slovo sa stalo telom; a to isté telo, ktoré bolo Slovom, bolo prijaté do slávy a teraz je Veľkňazom vykonávajúc prímluvu skrze Seba Samého do Svojho Slova.
To je vlastne treba. To je materiál, ktorý má Cirkev. Čo za zbraň. Nebolo nikdy takej ako táto. On bol Slovom. A keď prišiel, narodil sa v jasliach. Prišiel, aby použil tú zbraň l-á-s-k-y, lásky, aby premohol svet. Nie s armádou, strelami, guľometmi, ani tankami, ale On prišiel inak. Prišiel vo forme lásky. On bol Božou láskou.
W. M. Branham, Veľký a mocný Premožiteľ, 57-0421S