Genezis 32:24-30 » A Jakob zostal samotný. A zápasil tam s ním nejaký muž až do vtedy, keď vychádzala zora. A vidiac, že ho nepremôže, dotkol sa kĺbu jeho bedra, a tak sa vyšinul kĺb bedra Jakobovho, keď s ním zápasil. A riekol: Pusti ma, lebo už vychádza ranná zora. Ale on povedal: Nepustím ťa, len ak ma požehnáš. A riekol mu: Čo je tvoje meno? A on povedal: Jakob. A riekol: Nebude sa viacej nazývať tvoje meno iba Jakob, ale aj Izrael; lebo si sa kniežatsky boril s Bohom i s ľuďmi a premohol si. A Jakob sa pýtal a povedal: Oznám mi, prosím, svoje meno! Ale on riekol: Prečo sa pýtaš na moje meno? A požehnal ho tam. A Jakob nazval meno toho miesta Peniel; lebo vraj tu som videl Boha tvárou v tvár, a predsa je od záhuby vytrhnutá moja duša.
Jákob, ďalšia postava, sa našiel medzi dvomi stenami. Urobil nejaké nedobré veci, také malé potmehúdske triky svojmu svokrovi Lábanovi. A teraz utekal od svojho svokra Lábana späť ku mame. A potom zisťuje, že oproti mu ide jeho brat, ktorému vykonal tie nepekné triky, s celou armádou, aby sa s ním stretol.
Pamätajte, "vaše hriechy vás nájdu." A keď Jákob, celý rozrušený, zmätený, v problémoch, posiela svoje ženy cez ten malý potok, a ide späť na druhú stranu na neočakávané miesto a v neočakávanom čase sa stretáva s Bohom neočakávaným spôsobom.
Čo za spôsob, ako sa stretnúť s Bohom: v bojovnom zápase. Ale bol to Boh. Bez ohľadu na to, či to bol horiaci ker alebo bojovný zápas, bol to Boh.
A tá hlavná vec bola, že Jákob… on mal sny a videnia atď, ale tentokrát mohol položiť svoju hlavu na niečo a povedať, že to je Boh. A bol schopný držať sa, kým neprišlo požehnanie.
Ó, ak by sme to len mohli robiť, ak len môžeme nájsť miesto, kde môžeme vidieť Boha, či je to v Jeho Slove, kdekoľvek to je, a rozpoznať, že to je Boh, a držať sa Toho, kým nepríde to požehnanie… zápas a vybojuj to s Bohom. Boh zasľúbil, že to učiní.
Boh zasľúbil, že ak budeme hľadať, nájdeme: proste a bude vám dané, klopte a otvorí sa vám. Každé Slovo je pravda.
Keď sa Jákob uchopil niečoho, na čo sa mohol pozrieť, držať sa svojimi rukami a vidieť, že to bol Boh, tak sa toho nepustil.
Ó, ak by to len Kresťanstvo mohlo robiť. Ak sa len môžete svojou rukou uchopiť niečoho, čo je skutočné, uchopiť videnie Boha a vidieť Jeho Prítomnosť a chopiť sa toho, až kým Boh pošle späť odpoveď a požehnanie, ktoré by vyvolalo to prebudenie.
W. M. Branham, Nemenný Boh, 60-0326
Dnes čítaj: 1. Mojžišova 32; 1. Paralipomenon 26; Izaiáš 26; Matúš 22:1-22