Rodinný oltár II, 10.apríl
A hľa, bola v tom meste nejaká hriešna žena, ktorá, keď sa dozvedela, že stoluje v dome farizea, doniesla alabastrovú nádobu masti a stanúc si odzadu k jeho nohám a plačúc začala slzami kropiť jeho nohy a vlasmi svojej hlavy utierala a bozkávala jeho nohy a mazala masťou. (Lukáš 7:37-38)
Ó, iste, boli tam celebrity. Celá vyššia spoločnosť z mesta tam bola. Vyzerala, ako by bola bez rozumu. Možno bola, ale bola pri nohách Ježiša. Haleluja! Ľudia sa môžu správať ako blázni, ale čo na tom záleží, keď si pri nohách Ježiša? Čo sa budem starať, čo si myslia? Bola pri nohách Ježiša. Bozkala ich. A ten farizej, óch, ten išiel vybuchnúť.
Potom sa Ježiš otočil a pozrel. Ó, môžem vidieť tie oči, ako otáča svoju svätú hlavu. Poznal myšlienky farizejov. Povedal, „Šimon, mám ti niečo povedať.“ (Ó, vy Farizejovia, to je to, čo k vám príde v jednom z týchto dní.) „Musím ti niečo povedať. Pozval si Ma sem a nedal si Mi žiadnu vodu na Moje nohy. A nepomazal si Moju hlavu, keď som sem prišiel, ani si Ma nepobozkal na privítanie. Ale tá úbohá hriešnica, celý čas, ako tu sedím, ona nič iného nerobí, iba umýva Moje nohy svojimi slzami, utiera ich svojimi vlasmi a bozká Moje nohy celý čas, čo som tu.“ Ó, ten farizej trochu zmenil výraz. Pozrel. No, tá žena sa bála. Čo On povie? Či ju odsúdi? Či stiahol nohu späť a povedal, „Nerob to?“ Nie. Ježiš to tak neučinil. Nie, nie. On nikdy nestiahol svoju nohu späť. Ó, nie veru. On sedel a pozoroval ju. Ona robila pre Neho to, čo mali urobiť oni. A buď opatrný v nazývaní niekoho „svätý blázon“, toho, kto činí to, čo by si mal urobiť ty. Nemysli si, že si trochu lepší než oni. No, pozri. Tam bol farizej, biskup zboru, so všetkými pastormi a staršími stojac okolo, myslel si v sebe, že oni sú príliš dobrí na to, aby sa dotýkali toho svätého blázna. Ale tá úbohá malá žena tam teraz stála, a hľa, čo ona obdrží. Ó, ona vedela, že Ho miluje. Niečo sa stalo. Či urobila zle? Nie. On jedného dňa povedal, „Ktokoľvek chce, nech prijde.“ Oni to neurobili, tak ona to chcela urobiť. Ak tí veľkí naškrobení nebudú chváliť Boha, Boh potiahne vás, chudobných ľudí. On vás dostane, aby ste to urobili, dostane niekoho. Zavolá hriešnikov a smilnice z ulice, aby to urobili. Niekto bude chváliť Boha. Tam, pozrite sa na tú malú ženu. Je vyľakaná. Jej krásne veľké hnedé oči sa pozreli. Potom sa On otočil, potom, čo sa díval na toho farizeja, mala zamastenú tvár, jej slzy jej umyli tvár, vlasy jej viseli v pruhoch, tam bola. Čo On urobí? Čo urobí? A On povedal, „Šimon, prišiel som na tvoje pozvanie, pozval si Ma. Neumyl si Moje nohy. Nedal si Mi olej pomazania na ruky a krk. A nepobozkal si Ma na privítanie. Ale tá úbohá hriešnica neustále bozká Moje nohy.“ Otočil sa a pozrel na tú malú ženu. Povedal, „A, veru, hovorím ti. Veru, hovorím ti, tvoje hriechy, ktorých bolo mnoho, sú všetky odstránené.“ Ó, brat, nie som dieťa, ale keď rozmýšľam, som radšej, keď mi On povie toto, než aby ma učinili arcibiskupom alebo pápežom v Ríme. „Tvoje hriechy, ktorých bolo mnoho, boli všetky zmyté. Iď v pokoji.“W. M. Branham, Umývanie Ježišových nôh, 57-0310