124. Pravdivé Svetlo

 Inspiro, Atribúty Boha   17. mája 2022   admin


Na počiatku bolo Slovo a to Slovo bolo u Boha a to Slovo bol Boh. Ten, to Slovo bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho, a bez neho nepovstalo ani jedno z toho, čo povstalo. V ňom bol život, a ten život bol svetlom ľudí, a to svetlo svieti vo tme, a tma ho nezadržala. Bol človek, poslaný od Boha, ktorému bolo meno Ján. Ten prišiel na svedoctvo, aby svedčil o tom svetle, aby všetci uverili skrze neho. Nebol on tým svetlom, ale prišiel na to, aby svedčil o tom svetle. To bolo to pravdivé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prichádzajúceho na svet. Na svete bol, a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal! Prišiel do svojho vlastného, a jeho vlastní ho neprijali! Ale všetkým, ktorí ho prijali, dal právo a moc stať sa deťmi Božími, tým, ktorí veria v jeho meno; ktorí nie z krví ani z vôle tela ani z vôle muža, ale z Boha sú splodení. A on, to Slovo sa stalo telom a stánilo medzi nami, a hľadeli sme na jeho slávu, na slávu jako jednorodeného od Otca a bol plný milosti a pravdy. (Ján 1:1-14)

No, slnko, pri tomto východe slnka. No, bol čas, keď svet ležal v úplnej tme. Bol neladný a pustý a celý bol pokrytý vodou a ležal tam v temnosti, v smutnej, pochmúrnej atmosfére. A Duch Boží sa vznášal nad vodami a riekol, "Buď svetlo." Boh mal dôvod, prečo to urobil, lebo tam pod tou vodou boli semená, ktoré On zasadil, a oni museli mať to slnečné svetlo, aby ich oživilo.

A prvé Svetlo, ktoré dopadlo na zem, bolo Božie vypovedané Slovo. Prvé Svetlo, ktoré dopadlo na zem, bolo Božie vypovedané Slovo; On povedal, "Buď svetlo." A bolo svetlo, ktoré zmenilo temnosť na svetlo, aby sa na zemi narodilo stvorenie radosti a života. Potom, Duch Boží, pri tom, ako sa pohyboval s láskou a súcitom v ten veľký deň, prvý deň svitajúceho stvorenia na zemi; slnko vyšlo a prešlo po zemi svojimi lúčmi a vysušilo z nej vody a urobilo hore atmosféru; a prvýkrát malo zo semena priniesť na zem radosť a život. To bola veľká hodina.

Ale, ó, to nebolo nič, ten východ slnka, oproti východu slnka v to Veľkonočné ráno. Tentokrát so slnkom vyskakujúcim na oblohu nastal väčší východ slnka než kedykoľvek; pretože s týmto východom slnka prišla väčšia novina, než ako prišla s východom slnka na počiatku. Tento východ slnka priniesol novinu, že "On vstal! On je vzbudený z mŕtvych, ako zasľúbil. On vstal z mŕtvych."

Keď prvýkrát v Genesis vyšlo slnko, ono prinieslo posolstvo, že na zemi bude život - smrteľný život.

Ale tentokrát, keď vyšlo slnko, to bol dvojitý východ slnka - inakší východ slnka. To nebol len východ slnka, to bol Syn, ktorý vstal, aby priniesol Večný Život každému Božiemu zasľúbenému Semenu, ktoré skrze predzvedenie videl ležať na zemi.

Ten rastlinný život tam vtedy na počiatku nemohol vôbec existovať, keby ho slnko neoživilo; ani dnes to vôbec nemôže byť, keď sú na zemi synovia Boží, je potrebné Svetlo Syna, aby ich priviedlo do Večného Života - Jeho vyvolených, ktorých On poznal pred založením sveta. On ich vyvolil v Sebe pred založením sveta.

W. M. Branham, To je východ slnka, 65-0418M