Exodus 11:4-6 » A Mojžiš riekol: Takto hovorí Hospodin: Okolo polnoci vyjdem a prejdem stredom Egypta. A zomrie všetko prvorodené v Egyptskej zemi, od prvorodeného faraonovho, ktorý mal sedieť na jeho tróne, až do prvorodeného dievky, ktorá sedí za žernovom, i všetko prvorodené z hoviad. A bude veľký krik po celej zemi Egyptskej, akého ešte nebolo, a jakého ani viacej nebude.Poviem ti, brat, keď bola niekedy doba, v ktorej anjel smrti prechádzal zemou, tak je to dnes večer. On prichádza ku dverám cirkvi, pri ktorých stojí kňaz. A cirkev, ktorá odmieta krv a moc Ježiša Krista, od takej cirkvi odišla sláva Pánova a anjel smrti vchádza do nej, a tým je to skončené. Oni sa stávajú formálni a mŕtvi a stavajú sa na odpor Božej moci. A prv, než to spozorujete, smrť je nad celou ich skupinou. Nepodarí sa vám ich v čomkoľvek prehovoriť ku viere, oni tomu nemôžu uveriť. Teraz sledujte toho anjela smrti. Predstavujem si otca rodiny v Egypte. Oni mali prikázané, že keď zapadne slnko a nastane tma... Ak oni raz vošli pod krv toho baránka, mali tam zostať tak dlho, pokiaľ nebude vydaný rozkaz k odchodu. Brat, to je teraz dobré pre vás, Nazarejov. Pozrite, ak boli raz pod krvou – mali naniesť na vrchný prah a obe strany podvojí. A vždy, keď človek vošiel tými dvermi do toho domu – zostal tam tak dlho, pokiaľ nebol vydaný rozkaz k odchodu z Egypta. Ja to milujem. Zostaň tam. Viem si predstaviť mladé dámy, ako idú toho večera na spoločenský večierok a ako hovoria izraelským dievčatám, „Poď, Rebeka, poď, vyjdeme si niekam.“ „Ja nemôžem.“ „Prečo?“ „Pretože sme pod krvou.“ Ó, priatelia. „Sme pod krvou.“ „Ach, len poďme. To staré bláznivé náboženstvo, ktoré praktizuje tvoj otec, to je nezmysel.“ „Počúvaj, niečo v mojom srdci mi hovorí, že nesmiem ísť mimo túto krv.“ A oni odišli na ten ich veľký spoločenský večierok, a tak ďalej. A potom okolo polnoci na nich začal prichádzať taký zvláštny pocit, práve taký, aký prechádza v súčasnej dobe nad týmto svetom; pred chvíľou sme o tom hovorili. Bolo to niečo zlé, zlovestné, hrozná a ponurá temnosť zostúpila na zem. Začínajú duť vetry. Vidím v dome malého chlapca, ktorého chceme navštíviť. Pozrite na neho: on hovorí, „Povedzte mi, čo to je? Cítim sa akýsi nesvoj. Vidím, ako všetky dievčatá, ktoré boli na tanečnom večierku, sa teraz ponáhľajú domov.“ Ó, priatelia, vtedy je už veľmi neskoro na modlitby. A tak z ničoho nič sa ten chlapec začína obzerať. Počujem, ako hovorí, „Otec, povedalo Slovo, že najstarší syn v dome bude usmrtený?“ „Áno.“ „No, ocko, a čo v našom dome?“ „Synu, my sme tak v bezpečí, ako len môžeme byť.“ „Ako vieš, že sme v bezpečí?“ „My sme boli poslušní Božiemu Slovu. Sme pod krvou.“
W. M. Branham, Božia pripravená cesta, 53-1201
Dnes čítaj: 2. Mojžišova 11; 2. Paralipomenon 26; Izaiáš 46; Marek 9:30-50.