2. Kráľov 2:9-10 » A stalo sa, keď prešli, že Eliáš riekol Elizeovi: Žiadaj, čo ti mám učiniť, prv ako budem vzatý od teba. A Elizeus povedal: Nech je, prosím, dvojnásobný diel tvojho ducha na mne. Na to mu riekol: Ťažkú vec si žiadal; ale ak ma uvidíš, keď budem vzatý od teba, nech ti je tak, a jestli nie, nebude.
Eliáš povedal, „Ak ma uvidíš ako odchádzam, obdržíš to, čo žiadaš.“ To je pravda. Musíš na to upierať svoj zrak, sledovať zasľúbenie. Čo keď by sa otočil k tým zo školy a povedal, „Hej, chlapci, ako si teraz vediem, keď nasledujem ustavične proroka?“ On nemusel uspieť. Ale on sa nestaral o to, čo si o tom myslela škola, alebo čo si o tom mysleli všetci učitelia. Nestaral sa o to, čo si myslia susedia alebo tí v domoch alebo kto sa na neho pozeral. On sústredil svoju vieru na zasľúbenie.
Pred niekoľkými týždňami tu sediaca sestra Woodová a brat Wood boli v naliehavej potrebe – dvaja naši blízky priatelia z tohto zboru. Bol som so svojimi priateľmi s Leem a Genem v Michigane. Opustili zhromaždenie v Chicagu a odišli na dva dni k istým miestnym ľuďom loviť jeleňov lukmi a šípmi. A cestou späť ma zastihla (telefónom) moja žena a oznámila mi, „Modli sa za matku pani Woodovej. Rakovina zožiera jej tvár.“ A povedala, „Ešte nikdy som nevidela sestru Woodovú tak znepokojenú. Ona plakala."
Sestra Woodová bola vždy hrdinkou viery, od doby, keď Boh uzdravil jej syna so zmrzačenou nohou a ju uzdravil z tuberkulózy, a tak ďalej. Ale ona by to vzdala. Modlili sme sa v ten večer v izbe. Keď sme prišli k pani Woodovej, ona povedala, „Brat Branham, zájdime tam...“ Odišli sme za jej matkou, ktorá bývala v Luisville. Mala rakovinu na jednej strane nosa. A lekár sa v tom vŕtal a to sa rozšírilo z púheho malého kolieska na boku nosa, až hore, asi tak tri milimetre od jej oka, zožieralo ju to tak rýchlo, ako to bolo možné.
Vošiel som do izby a pokľakol. Povedal som, „Chcem s ňou hovoriť osamote.“ A vošiel som do tej izby, aby som sa s tou ženou modlil. A zatiaľ čo som bol v tej izbe, pomyslel som si, „Ó, Bože, keď by si mi len ukázal videnie, čo sa s touto ženou stane.“
Pán a pani Woodovi sedeli vonku a čakali na to, čo povie videnie. Ale zatiaľ čo som tam bol, dostalo sa mi usvedčenie, bol som usvedčený z toho, že čakám na videnie. Vyzeralo to, akoby mi niečo hovorilo, „Načo potrebuješ videnie, keď zasľúbenie už bolo vypovedané?“ A tak som pokľakol a modlil sa. A zatiaľ čo som sa modlil, niečo v mojom vnútri jednoducho odpovedalo – viera v zasľúbenie.
Keď som vyšiel z izby a povedal som o tom pani Woodovej, opýtala sa, „Videl si niečo brat Branham?“
Povedal som, „Pravdu povediac nevidel som nič, ale pocítil som niečo, čo mi povedalo, že Jeho zasľúbenie bolo pravdivé a On ho uskutoční. A ja verím, že On to urobí.“ Asi v priebehu 24 hodín sa koniec toho nádoru začal odlupovať a utvorila sa na ňom chrasta. Nádory, ako viete, sa nepokrývajú chrastami, dokiaľ nie sú mŕtve. A tak to bolo a tá žena je uzdravená a je doma. Aký nádherný je Kristus! Upriamiť náš zrak na zasľúbenie: Boh tak povedal!
W. M. Branham, Rúcho z druhej ruky, 56-1125M
Dnes čítaj: 2. Kráľovská 2; Príslovia 28; Sofoniáš 2; 3. Jána