Rodinný oltár II, 22. november
Vtedy vidiac Judáš, jeho zradca, že je odsúdený, ľutoval to a vrátil najvyšším kňazom a starším tých tridsať strieborných a povedal: Zhrešil som zradiac nevinnú krv. Ale oni povedali: Čo nám do toho? Ty vidz! A povrhnúc strieborné v chráme išiel preč a odíduc obesil sa. A najvyšší kňazi vzali tie strieborné a povedali: Nepatrí sa nám hodiť ich do korbána, do pokladnice, pretože je to cena krvi. A poradiac sa kúpili za ne to hrnčiarovo pole na pochovávanie cudzincov. Preto je nazvané to pole poľom krvi až do dnešného dňa. Vtedy sa naplnilo to, čo bolo povedané skrze proroka Jeremiáša, ktorý povedal: A vzali tých tridsať strieborných, kúpnu cenu oceneného, ktorého oceniac kúpili od synov Izraelových, a dali ich za pole hrnčiarovo, tak ako mi nariadil Pán. (Matúš 27:3-10)
Potom, ako kohút trikrát zakikiríkal a Peter sa pozrel do tváre Pána Ježiša, začal premýšľať o svojich cestách a o tom, čo urobil nášmu Pánovi. A proroctvo a Slovo Pánovo prišlo do jeho zorného poľa, lebo vedel, že Boh tak povedal. Ten istý Boh, ktorý mu to povedal, povedal nám, čo máme robiť. Čo to urobilo, keď premýšľal o spôsoboch, akými zaobchádzal s Ježišom, a ako Ho zaprel pred klasickými ľuďmi a ako sa snažil byť jedným zo sveta a snažil sa správať rovnako ako zvyšok z nich. Keď premýšľal o svojich cestách, doviedlo ho to do tmy, aby horko plakal.
Verím, že je to teraz čas kohútieho kikiríkania pre cirkev živého Boha, aby bola sama s Bohom a plakala v horkých slzách a povedala, "Bože, buď mi milostivý." Niet pochýb, že sú tu dnes večer muži a ženy, chlapci a dievčatá, ktorí potrebujú rovnakú vec, všetci z nás to potrebujú: byť sami s Bohom. Premýšľať o našich cestách, ako chodíme, obrátiť svoje nohy ku Jeho svedectvu.
Áno, bol to Judáš, ktorý tam stál vedľa najvyššieho kňaza, aby prijal svoje peniaze za zradenie Pána Ježiša. Ja by som určite nerád zaujal jeho miesto. Ale dnes večer sú tu v Chicagu ľudia, ktorí sú viac vinní než Judáš Iškariotský. On zobral úplatok.
Mnohí ľudia vzali plat a auto cadillac a veľké domy za zapredanie princípov Božích. Hanbia sa za krst Duchom Svätým. Hanbia sa za pohybovanie sa Božieho Svätého Ducha. Sú príliš klasickí. To spôsobuje, že sa pripájajú do cirkvi. Robia to kvôli tomu, že sa boja nového narodenia.
Hovorím toto v zmiešanom zástupe, ale chcem, aby ste ma porozumeli ako svojho brata. Keď sa narodí dieťa, ak je to na podlahe, ak je to na slame alebo ak je to v ozdobenej nemocničnej izbe, je to neporiadok, akokoľvek to vezmete. Ale prináša to život. To je to, čo je nové narodenie. Je to neporiadok, ale prináša to Život. Prináša to večný Život. Amen. Prináša to Život. Život, nestarám sa o to, na akej úrovni to prebieha, chcem mať ten Život, pokiaľ žijeme naveky.
Ľudia sa pripájajú do cirkví, aby sa tomu vyhli; predávajú svoje práva prvorodenstva tak, ako to urobil Judáš. A on počul štrngať to striebro, ako mu štrngalo v rukách, a zakričal, "Zradil som nevinnú krv." Nechcem, aby na konci cesty niečo také stálo medzi mnou a Pánom. Dúfam, že ani vy.
"Zradil som nevinnú krv." A vybral si krátku cestu. Vzal povraz, šiel a obesil sa.
Keď pomyslíš na svoju minulosť, buď ťa to privedie ku Bohu, alebo ťa to povedie od Boha preč.
W. M. Branham, Ako som premýšľal o svojej ceste, 59-0640