Nech sa priblíži môj krik pred tvoju tvár, Hospodine! Daj mi rozumieť podľa svojho slova! Nech prijde moja pokorná prosba pred tvoju tvár! Vytrhni ma podľa svojej reči! Nech moje rty vravia tvoju chválu, lebo ma vyučuješ svojim ustanoveniam. Môj jazyk bude ospevovať tvoju reč, lebo všetky tvoje prikázania sú spravedlivé. Nech mi je tvoja ruka na pomoc, lebo som si vyvolil tvoje nariadenia. Túžim po tvojom spasení, a tvoj zákon je mojou rozkošou. Nech žije moja duša a nech ťa chváli, a nech mi pomáhajú tvoje súdy! Blúdim, ako ztratená ovca; hľadaj svojho služobníka, lebo som nezabudol na tvoje prikázania. (Žalm 119:169-176)
Pred tým, ako môžete zvíťaziť, musí byť boj. Bez bojov nemôžu byť víťazstvá. Tak by sme mali byť vďační za boje a skúšky. Nimi nám Boh dáva možnosť víťaziť. Nepôsobí to, že to je o trochu lepšie? Boj prebieha, niekto o vás povie niečo zlé, ochoriete, možno vám Boh dá tie malé súženia, že vás uzdraví a prejaví vám priazeň, dá vám poznať, čo tým myslí. Miluje vás.
Príbeh starého pastiera, ktorý bol rozprávaný v Jeruzaleme, v Svätých Zemiach, o pastierovi, ktorý niesol ovcu. "Prečo ju nesieš?"
"Má zlomenú nohu."
"Ako si zlomila nohu? Spadla z útesu?"
"Nie, ja som jej zlomil nohu."
"Čo si to za krutého pastiera, že si zlomil nohu tej ovci."
"Nie, mám ju rád. "Utekala od stáda a nevedel som ju prinútiť, aby ma poslúchala, tak som jej zlomil nohu, aby som jej mohol prejaviť zvláštnu starostlivosť. Potom ma bude milovať a nasledovať."
Niekedy nás Boh musí trochu zdravotne nalomiť, aby nám mohol prejaviť trochu zvláštnej starostlivosti, aby si nás mohol posadiť na kolená, privinúť nás k Svojej hrudi, keď doktor povedal, že už sa s tým nedá nič robiť. Berie nás na Svoju hruď a hovorí, "Milujem ťa. Uzdravím ťa." Nečiní to život o trochu lepším?
On je tak veľký. On je nádherný Pastier, že? Nečudujem sa, že Dávid povedal, "Pán je môj Pastier, nebudem sa báť." Ako nás vedie popri tichých vodách a obnovuje našu dušu a naše poháre pretekajú, požehnáva nás v prítomnosti nepriateľa. Boli ste požehnaní v prítomnosti nepriateľa na svedectvo, až kým váš pohár nepretiekol? Aké je to nádherné byť požehnaný v prítomnosti vášho nepriateľa.
W. M. Branham, Začiatok a koniec času pohanov, 55-0109E