A idúc pomimo videl Léviho, syna Alfeovho, sedieť na cle a povedal mu: Poď za mnou! A on vstal a išiel za ním. A stalo sa, keď sedel Ježiš v jeho dome za stolom, že aj mnohí publikáni a hriešnici stolovali s Ježišom i s jeho učeníkmi, lebo ich bolo mnoho, a išli za ním. A zákonníci a farizeovia vidiac ho jesť s publikánmi a hriešnikmi hovorili jeho učeníkom: Čo je to, že s publikánmi a hriešnikmi jie a pije? A keď to počul Ježiš, povedal im: Zdraví nepotrebujú lekára, ale nemocní. Neprišiel som povolať spravedlivých, ale hriešnych ku pokániu. (Marek 2:14-17)
Tu pred pár dňami v našej cirkvi, išiel som kázať v nedeľu (minulú nedeľu, teraz je to pred týždňom, týždeň pred touto nedeľou). Priviedli tam jedno malé dievča na nosidlách. A oni mi v noci po ceste zavolali a povedali, „To dievča nemôže žiť.“ S tou rakovinou to bolo tak zlé. Asi sedemnásťročné dievča... „Nevie sa tam ani dostať. Zomrie pred tým, ako sa tam dostane.“ Bol to žalostný prípad. Také veľmi milé dieťa, sedemnásťročné.
Aby som niečo svojej cirkvi dokázal, vôbec som sa toho dieťaťa ani nedotkol. Nikdy som sa toho dieťaťa ani nedotkol. Vstúpil som dnu, ona ležala na nosidlách... Samozrejme, tam boli aj iní chorí ľudia, ale mňa zaujímalo toto dieťa, aby som zachytil jej ducha, keď som k nej hovoril. A vyzeralo to, že ona je veľmi milé dievča. Nevidel som žiaden dôvod, prečo by to dieťa malo naplniť predčasný hrob. A tak to musel byť diabol, ktorý sa jej snažil vziať život. A tak som sa toho dieťaťa vôbec ani nedotkol, išiel som rovno za kazateľňu so Slovom a zostával som rovno so Slovom. A to Slovo ju ihneď uzdravilo, až ona vstala a odišla a je teraz v poriadku, žije tak ako ktokoľvek iný, nevedia nájsť po tom nikde ani stopu. Vôbec som sa jej ani nedotkol.
Vidíte, Slovo vyšlo a ona uverila tomu Slovu a Slovo je Boží život a Božia moc. A Slovo je to, čo to robí. Slovo uzdravuje chorých.
Potom poviete, „No, Ježiš uzdravoval chorých.“
On je Slovom. On je Slovom. Keď prijímaš Slovo, prijímaš Ježiša, lebo On je Slovo. „Slovo bolo učinené telom a prebývalo medzi nami.“ Veríme tomu, že? Každý kúsok. Veríme, že Kristus je Božie Slovo, ktoré je prejavené, a veríme, že Jeho Nevesta musí byť tým istým. Veríme, že ona musí veriť každý kúsok zo Slova a mať to Slovo v sebe, pretože ona je časťou toho tela. Ona je telom a On je hlavou.
A keď On zomrel a vstal z mŕtvych a bol vzkriesený a posadil sa na výsostiach majestátu Božieho na Jeho tróne, po pravici majestátu, potom... a my sme Jeho vyslancami. A my sa považujeme za mŕtvych a pochovaných v krste a vzkriesení s Ním a teraz posadení spolu s Ním v ponebeských miestach v Kristu Ježišovi. To by malo spôsobiť, že budeme všetci vykrikovať, že? Pomyslite na to. My sme, nie, že budeme, my sme teraz. Teraz sme synovia Boží. Teraz sme dcéry Božie. Nie, že budeme posadení. Teraz sme posadení.
W. M. Branham, Semeno znamenia času konca, 62-0319