Rodinný oltár II, 28. január
Saul z Tarzu, vrah, ktorý strážil plášte vrahom a dal svedectvo o smrti mučeníka Štefana. Mal vo svojom vrecku listy, aby išiel dolu k rade cirkví a dal zatknúť ľudí, ktorí robili príliš veľa hluku, kričali a chválili Boha. On bol v očiach farizejov veľkým človekom. On bol farizej z farizejov. Ale jedného dňa bol na svojej ceste do Damašku a stretol Boha. Zasvietilo na neho Svetlo a od toho času on nebol viacej Saulom z Tarzu, ale bol Pavlom, pokorným, trpezlivým, pretože stretol Boha a to ho zmenilo. Pri bráne ležal malomocný človek. Žiadne lekárske prípravky ho nemohli uzdraviť. Jeho hnisavé rany sa tak zväčšili, že už nebol schopný zodvihnúť ruky. A jeho nohy, ledva ich dokázal ťahať. Jeho prípad bol beznádejný. Ale jedného dňa stretol Boha, keď prechádzal bránou, padol na zem, uctieval Ho a povedal, „Keby si chcel, Ty ma môžeš urobiť čistým.“ A On riekol, „Chcem, buď čistý.“ A od toho času už nebol viac malomocný, pretože stretol Boha. Bol tam slepý muž, ktorý sedával pri ceste. Nemohol rozoznať denné svetlo od tmy. Nebolo nič, čo by mu pomohlo. Jedného dňa prišiel Niekto dolu do mesta Jericha. A od toho času on mohol vidieť. Do jeho očí prišlo svetlo a mohol znovu vidieť, pretože od toho dňa, keď stretol Ježiša, bol iným človekom. Obdržal svoj zrak. Keď nejaká osoba stretne Boha, rozhodne sa niečo stane. Raz tam bol jeden mladý muž, niet pochýb, že bol dobrým obyvateľom tej krajiny. Ale prichádzali na neho záchvaty. Bolo to s ním také zlé, že žiadna väznica ho nedokázala udržať. Poviazali ho reťazami, mal v sebe legión démonov, dokázal tie reťaze roztrhať a uvoľniť sa. A tí démoni ho zaviedli na cintorín, kde prebýval, zobral kúsok dosky a bol taký úbohý, že rezal sám seba. Och, bol to strašný človek. Keby ho tie mocnosti opustili, niet pochýb, že by si pomyslel, „Čo tu robím?“ A v tom čase, tí démoni na neho znovu prišli, rezali ho a trhali ním. Ale jedného dňa stretol Ježiša. A od toho času mal ten posadnutý z Gadary zdravú myseľ, bol oblečený a sedel pri Jeho nohách. Mohol ísť domov ako džentlmen. Mohol sa vrátiť do civilizácie. Mohol sa navrátiť ku svojim milovaným. Mohol povedať, „Od toho času som bol premenený.“ Áno. Jedného dňa tam na Golgote, keď sa Boh a smrť stretli tvárou v tvár, keď sa život a smrť spolu stretli v Kristovi, to vytiahlo žihadlo smrti. A od toho času, smrť v sebe nemá žihadlo. Tak sa z toho teším. Smrť a Boh sa spolu stretli. Smrť nezostala takou istou. Nemá už žiadne žihadlo. Veriaci Kresťan sa jej môže postaviť tvárou v tvár a povedať, „Ó, smrť, kde je tvoj osteň? Hrob, kde je tvoje víťazstvo?“ Prečo? Oni obidvaja stretli Boha. Oni od toho času neboli tí istí. Žiaden človek nemôže zostať tým istým. Nič nemôže zostať také isté, keď raz stretne Boha. Ty nebudeš nikdy takým istým.A keď počul Ježiš, že je Ján vydaný, odišiel do Galilee. Odvtedy začal Ježiš hlásať a hovoriť: Čiňte pokánie! Lebo sa priblížilo nebeské kráľovstvo. (Matúš 4:12 a 17)
W. M. Branham, A od toho času, 59-1231
Paralelné miesta Písma: Marek 1:14-15, Lukáš 4:14-15, Ján 4:45