Skutky apoštolov 20:20-24 » Ako som nezadržal ničoho užitočného u seba, aby som vám toho nebol zvestoval a učil vás verejne i po domoch svedčiac pevne Židom i Grékom o obrátení mysle k Bohu, o pokání, a o viere v nášho Pána Ježiša Krista. A teraz, hľa, ja, zaviazaný duchom, idem do Jeruzalema nevediac, čo sa mi v ňom prihodí, iba že mi Svätý Duch osvedčuje po mestách a hovorí, že ma čakajú putá a súženie. Ale ja na to na všetko nič nedbám, ani môj život nie je tak drahý, ako aby som s radosťou dokonal svoj beh a službu, ktorú som prijal od Pána Ježiša, to jest, aby som pevne svedčil evanjelium milosti Božej.Ja to nehovorím ako svätokrádež. Hovorím to ako pravdu. Cítim sa rovnako ako Pavol, keď povedal v Skutkoch apoštolov 20:24, „O žiadnu z tých vecí nedbám, som rozhodnutý medzi vami nepoznať nič iného, iba Ježiša Krista, a to toho ukrižovaného.“ Nerobím si ťažkú hlavu tam z ich absolútu, či je to pápež, biskup alebo hlavný dozorca alebo poradca či systém, čokoľvek to je, nič o to nedbám. Nedbám o to, čo oni hovoria; to nehraje žiadnu rolu. Rozhodol som sa, nepoznať nič iného, len Ježiša Krista – Jeho Slovo zjavené medzi nami. Som s tým zviazaný. Je to moja Kotva. Som v tom zakotvený. Pavol povedal, „Od tej doby, čo som sa s Ním stretol na ceste, zmenil som sa. On ma narovnal.“ Ó, priatelia, ako ma On narovnal! Akú nápravu musel vo mne vykonať! Ale od tej doby, ako ma narovnal, priľnul som k Tomu. Pochopil som, že to Slovo je pravdou, a všetko v rozpore s ním bolo zlé. Viete, milióny ľudí žili v hriechu, keď som bol spasený. On mal v tom zámer, že ma spasil. Medzi bratmi som často čudákom, verím v predurčenie, v semeno hada, v krst v Mene Ježiša Krista a všetky iné veci, ktoré vyzerajú... tie videnia a Kristova moc navrátená späť a odsudzovanie denominácií a tie veci. Som čudákom, ale On mal dôvod, aby ma spasil, zámer, aby to urobil. On spasil mňa, keď milióny iných boli v hriechu, ale On ma spasil ku určitému cieľu. Existovali vzdelaní muži, chytrí muži, boli teológovia, boli biskupi a doktori, a tak ďalej, na misijnom poli, keď ma On spasil, ale On ma spasil z určitého dôvodu. A ja vidím, že to Slovo je absolút a som s ním spätý a rozhodol som sa, že nebudem poznať nič iného, než Ježiša Krista, a to toho ukrižovaného. On v tom mal zámer a ja som rozhodnutý držať sa toho zámeru. Bez ohľadu na to, čo hovorí niekto iný, ja ich neodvrhujem zo spoločnosti, ani ich nediskreditujem, ale viem, ku čomu som priviazaný. On ma takýmto chcel mať a takýmto ma má. Bol som učinený takýmto k istému cieľu. Musel som byť utvorený zo všetkých týchto vlastností, a tak ďalej, aby to všetko, čo nič neznamená, mohol zo mňa odstrániť a vložiť do vnútra niečo – a síce Svoje Slovo. A rozhodol som sa nepoznať nič iného, než Krista.
W. M. Branham, Absolút, 63-1201M
Dnes čítaj: 5. Mojžišova 25; Žalm 37:20-40; Plač Jeremiášov 5; Skutky apoštolov 20:17-38.