Rodinný oltár II, 20.september
Mal som v živote to privilégium stretnúť veľkých ľudí. A je to pozoruhodné si všimnúť, ako môžu byť veci naopak. Stretol som mužov, ktorí boli veľkí, a potom som stretol mužov, ktorí si o sebe mysleli, že sú veľkí. A medzi nimi je určite veľký rozdiel. Veľký muž nebude nikdy nafúkaný, ale bude sa snažiť, aby si si myslel, že ty si tým veľkým a on je ničím. A muž, ktorý nie je ničím a snaží sa byť veľkým, je presne opakom. A to je ten dôvod, že viem, že Ježiš bol Syn Boží. Prišiel na zem bez toho, aby mal dokonca miesto, kde by sa narodil. Musel si požičať lono. Musel si požičať jasle. Musel prísť cez požičané lono a odísť cez požičaný hrob. „Líšky majú svoje nory a vtáci majú hniezda, ale Syn Boží nemá miesto, kde by hlavu zložil.“ A pritom bol Kráľom slávy, Boh nebies si urobil telo a prebýval medzi nami, to je to, čo Ho urobilo veľkým. To je to, čo Ho urobilo tým, čím bol, skrze Jeho pokoru. Pokora, cesta dole je vždy cesta hore. „Kto sa poníži, toho Boh povýši. Ten, kto sa povyšuje, bude ponížený.“ Cesta dole je pre veriaceho cestou hore, pokorte sa pred Bohom. Ježiš stretol ľudí rôznych postavení. Stretol ľudí vo vyšších kruhoch. Raz bol s tisícimi, raz s päťsto, raz s dvanástimi, raz s tromi a dokonca príde k jednému. To z Neho robí veľkého, pretože sa nemôže stať, že by na Neho zavolala čo i len jedna osoba a On by nebol hneď pri nej. To je to, čo z Neho robí Boha, je to Jeho pokora.A keď to počuli tí desiati, nahnevali sa na tých dvoch bratov. Ale Ježiš privolajúc si povedal: Viete, že kniežatá národov panujú nad nimi, a velikí medzi nimi prevádzajú nad nimi moc. Nie tak bude medzi vami, ale ktokoľvek by chcel byť medzi vami velikým, bude vaším služobníkom; a ktokoľvek by chcel byť medzi vami prvým, bude vaším sluhom, ako ani Syn človeka neprišiel, aby mu slúžili, ale aby slúžil a dal svoj život ako výkupné za mnohých. (Matúš 20:24-28)
W. M. Branham, Jeho počúvajte, 60-0806
Paralelné miesto Písma: Marek 10:41-45