Marek 3:32-35 » A sedel okolo neho zástup, a povedali mu: Hľa, tvoja matka i tvoji bratia i tvoje sestry ťa vonku hľadajú. A on im odpovedal: Kto je moja matka, a kto sú moji bratia? A obzrúc sa dookola po tých, ktorí sedeli vôkol neho, rečie: Hľa, moja matka a moji bratia! Lebo ktokoľvek by činil vôľu Božiu, ten je mojím bratom, mojou sestrou i matkou.Vy, moji drahí katolícki priatelia, ktorí vravíte, že Mária bola matkou Boha. Mária vlastne ani nebola matkou Ježišovou a nieto ešte matkou Boha. Ako mohla byť? Ani raz ju On nevolá matkou; vôbec. Oni Ho raz prišli navštíviť a povedali, „Tvoja matka a Tvoji bratia Ťa vonku čakajú.“ Pozrel sa na Svoje zhromaždenie a povedal, „Kto je Moja matka? Kto sú Moji bratia?“ Pozrel sa na Svojich učeníkov a povedal, „Lebo ktokoľvek by činil vôľu Môjho Otca, ktorý je v nebesiach, ten je Mojím bratom i sestrou i matkou. Keď zomieral na kríži, povedal tú istú vec. Povedal Jánovi, tomu človeku, „Synu, hľa, tvoja matka!“ Nie, „Matka, hľa, tvoj syn.“ „Žena, hľa, tvoj syn.“ Nie! Vidíte, ona nebola matka Boha. Ona bola iba vypožičané lono, ktoré Boh použil, nič viac ako hociktorá iná žena, ktorú si Boh mohol vybrať. On môže použiť lono vášho srdca, aby vyjadril Svojho Syna, keď Mu to dovolíte. Nie matka Boha. Musela by tam byť senzácia, ak by to dokonca bolo semeno Márie. On vôbec nebol semenom Márie. Vidíte, všetko to bol Boh Stvoriteľ. Keď bol prvý Adam stvorený bez otca i matky, Druhý Adam bol tak isto. A čokoľvek menšie od toho by Ho neumiestnilo na rovnakú úroveň s ním. Je to tak. Ten istý Boh, On si stvoril telo, v ktorom On Sám prebýval. Pozrime sa: Keby Mária bola matkou Boha, ako sa tu poplietla. Povedala, „Tvoj otec a ja sme Ťa so slzami hľadali,“ zapierajúc panenské narodenie, „Tvoj otec Jozef a ja sme ťa hľadali.“ Sledujte to dvanásťročné Dieťa, ako hovorí, „Či ste nevedeli, že Ja musím byť vo veciach Svojho Otca,“ ako debatoval tam s tými denomináciami? No, ak by sa staral o Jozefove veci, bol by v tesárskej dielni. Jozef však nebol Jeho otec. Boh bol Jeho Otec. Je to tak. „Či ste nevedeli, že musím byt' vo veciach Svojho Otca?“ Iba dvanásťročný, s tými školenými kňazmi. Ani jeden deň nebol v škole, ale oni žasli nad múdrosťou. On bol Slovo. Keď sa narodil, On bol Slovo. On je stále Slovom. Všimnite si. Slovo neprijme klam. Ona povedala, „Tvoj otec a ja sme Ťa so slzami hľadali.“ Odpovedal, „Či ste nevedeli, že musím byť vo veciach Svojho Otca?“ Pokarhal Svoju vlastnú matku. Prečo? On bol Slovo. Mohlo by to niekomu byť divné, keď Mária povedala, že Duch Svätý ju „zatienil“ a porodila Syna – a potom ide a nazýva Jozefa otcom. Slovo je neomylné! Nemôže sa zmýliť.
W. M. Branham, Pokoj, 64-0119
Dnes čítaj: 1. Mojžišova 49; 2. Paralipomenom 14; Izaiáš 39; Marek 3:20