Nie nám, Hospodine, nie nám, ale svojmu menu daj česť pre svoju milosť, pre svoju pravdu. Prečo majú povedať pohania: Kdeže je ich Boh? Ale náš Boh je na nebesiach a činí všetko, čo chce. Ich modly sú striebro a zlato; sú dielom rúk človeka; majú ústa a nehovoria; majú oči a nevidia; majú uši a nečujú; majú nos a nečuchajú; majú svoje ruky, ale nehmatajú, svoje nohy, ale nechodia ani nezavolajú svojím hrdlom. Nech sú jako oni, tí, ktorí ich robia, každý, kto sa nadeje na ne. (Žalm 115:1-8)
Pokiaľ táto cirkev túži viac po Bohu, je niekde viac Boha, aby odpovedal na túto túžbu. "Hlbina volá po hlbine", ako Dávid povedal, "na zvuk tvojich trubíc."
Volanie hlbiny... Predtým, ako hlbina môže volať, musí byť hlbina, ktorá môže odpovedať na to volanie, alebo nebude žiadne volanie. Aj keby nebola Biblia, aby mi povedala, že Kristus uzdravil, vidiac vás dnes večer za týchto okolností, aj tak by som povedal, "Niekde je otvorené Žriedlo." Určite.
Tá malá kráľovná, ktorá túžila poznať živého Boha, tam niekde bol živý Boh, ktorého mala nájsť. Bez ohľadu na okolnosti to chcela dosiahnuť. Položila tovar na ťavy, korenie a myrhu, kadidlo a veľkolepé, drahé veci, ktoré doslovne stáli tisíce desaťtisícov dolárov. Dnes ich nemôžete kúpiť ani za omnoho, omnoho viac, ako za čo by ste si ich vtedy mohli zadovážiť. Stálo by to milióny, aby ste ich zadovážili. Ale ona naložila svoje zvieratá a vydala sa na púť so svojou malou karavánou a ako sa vydala cez púšť za všetkých tých okolností. Ale stále, niečo v jej srdci ju tiahlo. Ó, ak je to pravda. Teraz je na svojej ceste, ale je to pravda?
Tak, keď prišla, ona nezostala iba hodinu; ona zobrala ťavy a ustajnila ich a postavila stany a čokoľvek mala, priniesla svoje dary. Išla do cirkvi; to ráno, keď išiel Šalamún ku kazateľnici a oni mu predkladali prípady, obdivovala toho veľkého ducha rozpoznávania. Povedala, "Prídem zajtra, keď bude sedieť." A zostala a deň za dňom to pozorovala bez jedinej chyby. Boh môže všetko okrem jedného, a to je zlyhať. Ona to pozorovala. Aké to bolo perfektné. A potom, keď bola v srdci úplne presvedčená súc pohanka, bola úplne presvedčená, že tam bol Boh, ktorý žil, nie idol, ale živý Boh, pretože On pracoval cez Jeho živé stvorenie dokazujúc sa ako Boh. Povedala, "Všetko, čo som počula, bola pravda, a viac, ako som počula, je pravda." Bola úplne presvedčená. Dala svoje zlato, svoje dary na podporu a vybudovanie chrámu Božieho a všetko, čo mohla dať, aby to podporila.
A Ježiš povedal, "Ona povstane v deň súdu s vami dobre vyučenými farizejmi a odsúdi vás." Amen. Práve teraz sa cítim veľmi dobre. Možno si nemyslíte, že baptista dokáže kričať. Áno. "Ona povstane. Povstane v deň súdu s touto generáciou a odsúdi ju. Pretože prišla z najďalekejších krajov zeme, aby počula Šalamúnovu múdrosť, dar múdrosti, rozpoznávania, a hovorím vám, že väčší ako Šalamún je tu.
W. M. Branham, Kráľovná zo Šeby, 58-0313