Matúš 7:13-14 » Vojdite tesnou bránou; lebo je priestranná brána a široká cesta, ktorá vedie do zahynutia, a mnoho je tých, ktorí ňou vchádzajú; lebo je tesná brána a úzka cesta, ktorá vedie do života, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.
Pred niekoľkými rokmi som hovoril s istým indiánskym sprievodcom, ktorý sa stratil na púšti. Volal sa Tim Coy. Veľmi známy sprievodca. A on sa stratil na púšti v Arizone a nemohol nájsť cestu späť. Bol to kresťan, slávny kresťanský muž. Povedal, „Zosadol som z môjho koňa; modlil som sa a prosil o vodu. Stratil som cestu a nemohol som nájsť ten správny smer. Netrvalo dlho a narazil som na cestu, po ktorej, ako sa zdalo, bežal bizón alebo nejaké zviera.“
Ďalej povedal, „Moja stará kobyla – volala sa Bessi, začala erdžať a ja som nasadol a skúšal som ísť ďalej. Ale ona bola veľmi slabá, nemohla ma uniesť.“
A povedal, „Kedysi mi niekto povedal, že takáto stopa obyčajne vedie k napájadlu. A tak som sa snažil ísť ďalej, ale moja kobyla už bola veľmi slabá. Bol som tou cestou tak vzrušený, že som po nej skúšal ísť sám. Ale viete, zistil som, že som tiež vyčerpaný a podlamujú sa mi nohy. Bol som veľmi slabý. Myslel som, že je to môj koniec.“
Ďalej povedal, „Ledva som sa znovu vyšplhal do sedla a vyrazil.“
„Po mojej pravej strane sa objavila nevýrazná, úzka cesta, ktorá sa stáčala doprava. Moja stará kobyla Bessi chcela odbočiť na túto cestu, ale ja som ju okríkol, „Zostúp z nej, Bessi. Nemôžeš ísť touto cestou. Tadiaľto predsa vedie tá správna cesta, je širšia a lepšia. Týmto smerom išlo viacej zvierat. Tá vedie k vode. Ale ona začala erdžať a chcela ísť tou vedľajšou cestou.“
„Mal som na topánkach okrúhle ostrohy. Skôr, ako som si to uvedomil, bolestivo som ju zranil ostrohami usilujúc sa ju prinútiť, aby išla tou širšou cestou. V tej chvíli sa začala potkýnať a padala na kolená. Zoskočil som a pozrel na ňu. Stála tam vyčerpaná na smrť a pozerala na tú úzku cestu, erdžala a krv jej stekala z bokov na miestach, kde som ju ranil ostrohami. Chvíľu som tam stál a premýšľal, „Ó, čo si teraz počneme. Nemali sme možno ani vychádzať. Láskal som ju po hlave a povedal som, 'Bessi, častokrát som počul, že zvieratá majú inštinkt, a možno, že tá široká cesta vôbec nevedie ku žriedlu.'“
Brat, poviem ti teraz, „Široká je cesta, ktorá vedie do zahynutia, a mnoho je tých, ktorí po nej kráčajú. Lebo tesná je brána a úzka cesta, ktorá vedie k životu, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ Nechoď spoločne s davom. Choď s Kristom.
A on povedal, „Bessi, ty si ma niesla cez celú púšť a boli sme spoločníci. Ty si ma zaniesla na chrbáte bezpečne až tak ďaleko; tak ja ti budem dôverovať až do konca cesty.“
Nechcem prirovnávať Ducha Svätého ku koňovi, ale, brat, požehnaný Duch Svätý ma viedol cez všetky tie roky a ja Mu budem dôverovať až do údolia tieňa smrti. Ja jednoducho budem čerpať z toho nádherného prežitia, ktoré mám, aby som mohol ísť ďalej.
Kobyla začala krívať tou úzkou cestou. A on povedal, že neprešli viac než pol kilometra a ona skočila do veľkého žriedla vody a zostala pri ňom tešiac sa z jeho požehnania. Tá cesta vyzerá tak nenápadne, ale na jej konci sa nachádza „prameň plný krvi plynúci zo žíl Emanuelových a hriešnici, ktorí sú ponorení do tohoto prameňa, sú očistení zo všetkých špinavých škvŕn“.
W. M. Branham, Najväčší dar v Biblii, 57-0811A
Denné čítanie: 1. Mojžišova 9; 1. Paralipomenon 6:1-28; Izaiáš 6; Matúš 7.