Rodinný oltár II, 3. marec
No, beda vám bohatým, lebo tam máte svoje potešenie! Beda vám, ktorí ste teraz nasýtení, lebo budete lačnieť. Beda vám, ktorí sa teraz smejete, lebo budete žalostiť a plakať. Beda vám, keby všetci ľudia dobre hovorili o vás, lebo zrovna tak robievali ich otcovia falošným prorokom. (Lukáš 6:24-26)
Dovoľte mi, aby som mal túto hŕstku ľudí, ktorí tu dnes večer sú, plne zameraných na Krista a ich životy zasvätené Kristovi. Boh môže urobiť s touto hŕstkou ľudí, ktorí tu sú, viac, než by ste mohli urobiť pre Kráľovstvo Božie so Svetovou Radou Cirkví. Jeden človek plne odovzdaný do Jeho rúk, to je všetko, čo Boh potrebuje.
Ale vidíte, nie sme ochotní potichu sa položiť a nechať Ho, aby otĺkol túto stranu, tamtú stranu, vytĺkol preč toto a vytĺkol preč tamto a vytĺkol preč tento plán a tamten a nechať Ježiša Krista, aby bol v nás odzrkadlený. Pozeráme príliš veľa filmov; máme príliš mnoho televízorov; máme príliš veľa iných svetských zábaviek, že až zbor pre ľudí stratil svoju chuť. Je to tak, pretože Duch Svätý odchádza preč a niečo iné vchádza dnu. To je pravda, priatelia. Počul som svedectvá od staromódnych letničných, ako mávali modlitebné zhromaždenia, ktoré trvali celú noc. Naši otcovia a matky sa pred štyridsiatimi, päťdesiatimi rokmi modlili celú noc. Ľudia ich na ulici nenávideli. A my si dnes myslíme, že ak nás každý netľapká po ramene, no, že s nami niečo nie je v poriadku. „Beda vám, keby všetci ľudia o vás dobre hovorili.“ On bol ľuďmi opovrhnutý a odmietnutý a my sme na Jeho obraz. Amen. To, čo dnes potrebujeme, sú poriadne skutočné, ozajstné modlitebné zhromaždenia, poriadne očistenie, celou cestou od kazateľne po školníka, celý dom má byť vyčistený od Boha, udretý, aby odrážal obraz Toho, ktorý udiera, Evanjelium kázané v moci Kristovho zmŕtvychvstania. To je pravda. Toto malé sociálne evanjelium, ktoré máme, jedného tľapkáme po pleci, druhého robíme diakonom, iného presbyterom alebo niečím druhým a podobne, to je všetko politika. Nebolo to presne to, čo sa stalo v Nicei, v Ríme? Chceme sa od tohto nezmyslu dostať preč. Metodisti, baptisti, presbyteriáni, letniční a všetci, musíme z toho vyjsť von. Politika nepatrí do cirkvi. Duch Svätý je na to, aby mal nad cirkvou kontrolu a nie politické hlasovanie o tom, kto je kto. Boh v cirkvi umiestnil niektorých za apoštolov, niektorých za prorokov a niektorých za učiteľov, evanjelistov a pastorov. Nezvolil ich tam človek. Boh ich tam umiestnil skrze volanie Svätého Ducha, modlitebné zhromaždenia, vzkladanie rúk a státie pred Bohom. Ale dnes sme naše náboženstvo urobili tak sociálnym, až to došlo do miesta, že to je takmer rovnaké ako samotná politika, všetko, čo to hráme v tých našich organizáciách. Jeden nemôže ukazovať na druhého. Všetci sme vinní. Tam vnútri nájdete zopár skutočných mužov a skutočných žien. Ale ten problém, ktorý mám na mysli, je, že sa stávame skutočne drvivou menšinou, tí, ktorí sú skutočnými ľuďmi, ktorí chcú veriť a chcú moc Božiu.W. M. Branham, Identifikované Božie majstrovské dielo, 64-1205